Z lásky k Slovensku

Mäsokombinát NORD SVIT vyrástol v roku 1936 pod Tatrami a pracujú v ňom skutoční mäsiarski majstri. Pochúťky, ktoré jeho brány opúšťajú, majú slovenský rodný list, pretože sa vyrábajú prevažne z domácej bravčoviny a hovädzina je stopercentne slovenská. „Odoberáme ju z okolitých fariem, kde sa kravy a býky chovajú vo voľnej prírode. U nás v Tatrách je vzduch čistejší aj voda priezračnejšia, čo cítiť aj na kvalite mäsa,“ hovorí Barnabáš Toma, generálny riaditeľ spoločnosti Mäsokombinát NORD SVIT, ktorá len počas minulého roka priniesla na slovenský trh takmer 3 500 ton produktov. Medzi nimi aj tlačenku, zabíjačkovú špecialitu, ktorá sa stala súčasťou privátnej značky K-Z lásky k tradícii.

„Vyrobiť dobrú tlačenku je doslova alchýmia a vyžaduje si veľa ručnej práce. Uvarenú bravčovinu treba od kosti oberať za horúca, takže naši zamestnanci často pracujú v oblakoch pary. Potom sa mäso zmieša s prírodnými koreninami, soľou a vývarom, naplní do obalu, varí pri 70 stupňoch a nakoniec sa tlačenka vychladí. Neobsahuje žiadne éčka a kto si ju v Kauflande kúpi, má istotu kvalitného výrobku, ktorý stačí rozbaliť a zjesť. S cibuľou a octom, pretože tak chutí najlepšie.“ 

Najskôr malé tipovacie okienko. Skúsite odhadnúť, ktorú zeleninu na Slovensku jedávame najčastejšie? V prvej trojke víťazov sa ocitli paradajky a mrkva, ale suverénne prvenstvo získali zemiaky. Podľa údajov Štatistického úradu SR ich priemerný obyvateľ našej krajiny zje takmer 55 kíl za rok. A aby sme v našich kuchyniach mohli variť najmä z tých slovenských, to má vo svojich rukách aj Farma Tekvička, ktorá v okolí Nitry pestuje zeleninu. Okrem zemiakov aj cibuľu, tekvicu, ale tiež pšenicu, horčicu či mak.

„Ja aj manžel sme vždy mali radi prácu v záhrade a na poli, a tak sme popri zamestnaní začali sadiť tekvice, z ktorých sme pražili tekvicové semiačka a potom ich predávali na trhoch,“ spomína na svoje začiatky Marta Kozárová, ktorá sa poľnohospodárstvu venuje vyše osemnásť rokov. Malá rodinná farma sa teraz viac zameriava na pestovanie zeleniny ako cibuľa či zemiaky, ktorým sa v tunajších pieskových pôdach dobre darí. V Malom Cetíne dokonca vylepšili technológiu pestovania a investovali do moderných strojov, ktoré dokážu vytvárať okolo sadeníc vysoké hriadky. „Naše zemiaky sú v zemi ako prikryté perinou, takže majú dosť miesta, aby mohli pekne rásť,“ vysvetľuje pestovateľka, ktorá má nadšenie pre poľnohospodárstvo doslova v krvi. A nielen ona, ale aj jej manžel a ich dve dospelé dcéry s partnermi, takže na farme pracuje celá rodina a ďalších 14 zamestnancov.

Je prvý nealkoholický remeselný pivovar na Slovensku, ktorý bol založený v Liptovskom Mikuláši v roku 2020. Tajomstvom značky Nilio je unikátna technológia výroby s pomocou špeciálnych „lenivých“ kvasiniek, ktoré počas fermentácie nepremieňajú cukor na etanol, ale na prírodný glycerol, vďaka čomu v nápoji nezostane alkohol. Produkty z Liptova sa varia poctivou remeselnou metódou, nie sú v nich žiadne syntetické látky či konzervanty, ani pridaný cukor. Až 92 percent piva tvorí voda z Nízkych Tatier, pri varení
používajú slad z Trnavy a čo najviac sa spoliehajú na slovenské ingrediencie.

„Obdobie pandémie by sme bez Kauflandu zrejme nezvládli. Zo začiatku sme produkciu dodávali do predajní v okolí Liptovského Mikuláša, takže sme nemuseli zastaviť výrobu. Dnes sa 4 druhy nealkoholického piva predávajú v celej sieti reťazca, a tak nás postupne začali spoznávať zákazníci z celého Slovenska.“ Matúš Kozina, Riaditeľ pivovaru

S výrobou cestovín na východnom Slovensku začali v roku 1993 ako malý
rodinný podnik. Pod názvom „Topľanské trojvaječné cestoviny“ prinášali
na trh polievkové druhy cestovín ako vlasové, stredné, ploské či široké
rezance, ktoré sú stále vlajkovou loďou spoločnosti. Postupne sortiment
rozšírili aj o prílohové cestoviny ako vruty, kolienka, fliačky či malé mušle.
Dnes im pri výrobe pomáhajú najmodernejšie technológie, ale kladú dôraz
na to, aby si Topľanské cestoviny zachovali svoju tradičnú receptúru a aby
chutili ako domáce.

„Výrobu sme mohli modernizovať aj vďaka Kauflandu, ktorý sa od začiatku stal naším najväčším odberateľom. Pomáha nám dostať naše výrobky k zákazníkom po celom Slovensku a našli sme v ňom spoľahlivého partnera aj istotu stabilnej spolupráce.“ Ján Vojtko, Generálny riaditeľ spoločnosti Marušák, s. r. o.

Pôsobí v Dunajskej Strede a na domácom trhu patrí k najväčším spracovateľom mäsa. Podporuje myšlienku slovenskej potravinovej sebestačnosti, preto v rámci projektu Kukkonia Meat prevádzkuje vlastné farmy. Produkciu odberá aj od okolitých dodávateľov a spracúva mäso výlučne z domácich chovov. Krátky dodávateľský reťazec
je zárukou čerstvosti. Okrem 100 % slovenskej bravčoviny a hovädziny vyrába aj mäsové produkty - klobásky či údeniny a ponúka tiež bohatý sortiment grilovaných špecialít.

„S Kauflandom sme priniesli na trh grilovanú domácu klobásku so syrom, v ktorej sa spája lahodná chuť nášho mäsa, čili papričiek jalapeño a čedaru. Veľmi dobré ohlasy máme aj na receptúru gril slimáka. Roluje sa ručne do baranieho črievka, je bez éčok a obsahuje 100 % mäsa. Gril slimáka si pochvaľuje každý, kto tento výnimočný produkt K-Z lásky k tradícii ochutná.“ Zoltán Fitos Generálny riaditeľ

Liečivú silu minerálnych prameňov v obci Baldovce v okrese Levoča poznali ľudia už v 18. storočí. Voda, ktorá sa tu nachádza, je vysoko mineralizovaná a bohatá na vápnik aj horčík. Keď sa kedysi začala plniť do fliaš, do väčších miest ju odvážali na konských povozoch. Dnes sa v závodoch Baldovcea Lipovce už vyše 70 rokov fľaškujú minerálky aj pramenité vody – dojčenské, magnéziom obohatené pre športovcov alebo ľudí s vysokým krvným tlakom ci s problémami pohybového aparátu.

„Našou stálicou je Baldovská minerálka v podobe perlivej a jemne perlivej vody, ale v letných mesiacoch sú obľúbené aj príchute citrón, pomaranč či pitahaya, kde sa do sirupov používa výlučne prírodný cukor. Plníme aj dojčenskú vodu K-Z lásky k tradícii, ktorá v českom testovaní relácie A dost! spomedzi všetkých 31 druhov testovaných minerálnych, pramenitých a dojčenských vôd obstála najlepšie. Predáva sa iba v Kauflande, ktorý je naším dôležitým obchodným partnerom už vyše dvadsať rokov. Aj vďaka nemu sme mohli investovať do najmodernejších technológií, ktoré naplnia jednu fľašu za osem sekúnd. Každý deň naše linky v Baldovciach a Lipovciach opúšťa približne 300 tisíc fliaš.“ Daniela Slabá Riaditeľka pre environmentalistiku a bezpečnosť

Ak obľúbené syrové pochúťky nakupujete v Kauflande, možno si z regálov vyberáte aj tie z Bánoveckej mliekarne, ktorá sa pri ich výrobe spolieha na tradičné remeselné postupy. Také, aké poznali generácie našich starých rodičov. „Kým zákazníci v západných krajinách viac uprednostňovali tvrdé syry, ktoré zrejú aj niekoľko mesiacov, na Slovensku bola tradícia spoliehať sa skôr na  čerstvé parené druhy. Keď si ich ľudia na vidieku vyrábali, mohli ich zjesť bez dlhého čakania na dozretie,“ vysvetľuje obľúbenosť parených syrov Bohuslav Šiko z Bánoveckej mliekarne, kde si dávajú záležať na rokmi overenej  remeselnej výrobe.

Aj oštiepok či parenica z Bánoviec nad Bebravou sú súčasťou produktového radu K- Z lásky k tradícii a ako pripomína Bohuslav Šiko, takéto stabilné partnerstvo je silným ohnivkom dodávateľskej reťaze  nielen pre mliekareň, ale tiež pre región Bánovskej kotliny, kde sa na pasienkoch medzi Strážovskými vrchmi a Považským Inovcom celé storočia darilo chovu dobytka. „Aj vďaka spolupráci s Kauflandom sme mohli dlhodobo naplánovať odbery čerstvého mlieka od fariem v okolí, kde sa o zvieratá starajú desiatky poľnohospodárov. To, že u nás  našli pravidelný odbyt, im umožňuje využívať  úrodnú oblasť tunajšieho regiónu na chov dobytka,“ zdôrazňuje dôležitosť podpory lokálnych producentov.

Bánovecká mliekareň, kde pracuje takmer 300 zamestnancov, mesačne vyrobí približne  430 ton syrov, ale tiež jogurty či obľúbené náterieky. Mimochodom, ak ide o jogurty, náš apetít je iný ako v susedných  krajinách. Tam zákazníci obľubujú skôr výrobky s vopred rozmiešanou príchuťou, zatiaľ čo u nás vyhrávajú tie smotanové, kde si ovocnú či čokoládovú časť chceme v bielej zmesi rozmiešať sami.