Plesňový syr: pikantná pochúťka

Syr s ušľachtilou plesňou obsahuje kultivovanú ušľachtilú pleseň, ktorá sa vstrekuje do syra, ktorý ešte nie je hotový. V tomto prípade pojem „pleseň“ nemá negatívny význam, ale považuje sa naopak za delikatesu. Príslušný druh plesne určuje chuť a vzhľad syra. Pritom rozlišujeme takzvanú vnútornú pleseň v bochníku syra a vonkajšiu pleseň na kôrke syra. Táto pestovaná pleseň je pre ľudský organizmus úplne neškodná.

Syr s ušľachtilou plesňou je polotvrdý syr na krájanie. Znamená to, že má mäkkú vláčnu konzistenciu, ktorú však ešte možno dobre krájať. Jednotlivé druhy syra s ušľachtilou plesňou majú veľmi silnú a pikantnú chuť. Preto sa tento druh syra teší veľkej obľube.

Medzi syry s ušľachtilou plesňou patria syry s modrou plesňou, syry s bielou plesňou a syry s červenou kultúrou. Syry s modrou plesňou sú zušľachťované modrými až zelenkavými kultúrami. Prepichujú sa dlhými dutými ihlicami, cez ktoré sa do vnútra dostáva kyslík, čo umožňuje rast modrej plesne. Ich doba zrenia je tri až šesť mesiacov. Najznámejším nemeckým syrom s modrou plesňou je Bavaria Blu. Mnoho druhov syra s modrou plesňou pochádza z Francúzska: Napríklad Bleu d’Auvergne, Roquefort alebo Saint Agur. Slávny je aj taliansky syr Gorgonzola. Zo Švajčiarska pochádza Blaue Geiss a najznámejším dánskym syrom s modrou plesňou je Danablu. Ďalšie variácie pochádzajú z Anglicka, Česka, Španielska, Švédska, Fínska a Írska.

Syr s ušľachtilou plesňou možno konzumovať nielen čistý, ale je vhodný aj do pikantných omáčok, ako plnka do pečeného mäsa alebo ako prísada do rafinovaných šalátov. Syr s ušľachtilou plesňou sa nesmie skladovať v prílišnom teple. Odporúča sa uchovávanie v chladničke. Pol hodinu pred konzumáciou by sa však mal vybrať, aby sa mohla naplno rozvinúť jeho chuť.

Syr s ušľachtilou plesňou obsahuje cenné vitamíny a minerálne látky: Vitamín A, vitamíny B1, B2, B6, vitamín E, vápnik, železo, draslík, horčík, sodík a fosfor.