Quinoa: energia z Ánd

Označenia quinoy ako „proso“ alebo „ryža“ sú skôr zavádzajúce, pretože táto kultúrna rastlina vôbec nepatrí do čeľade tráv, ale do čeľade mrlíkovitých, prípadne do čeľade láskavcovitých. Z botanického hľadiska je teda táto juhoamerická kultúrna rastlina skôr príbuzná s červenou repou, mangoldom alebo špenátom. 

Quinoa ako nepravá obilnina

Z rastliny quinoa možno používať semená i listy. Listy sú mimoriadne bohaté na minerálne látky a s obľubou sa konzumujú ako zelenina alebo ako šalát. Semená tejto mnohostrannej rastliny sú naproti tomu podobné obiliu. Z tohto dôvodu sa quinoa často označuje ako „nepravá obilnina“.

Svojimi výživovými hodnotami prekoná mnohé bežné druhy obilia.  Nadpriemerný je predovšetkým obsah horčíka a železa. Quinoa sa považuje za vynikajúci zdroj proteínov. Keďže neobsahuje lepok, môže pri neznášanlivosti lepku slúžiť ako náhrada obilia. Označenie „nepravá obilnina“ sa potvrdzuje ešte v ďalšom bode, keďže zo semien rastliny možno skutočne variť pivo.

Quinoa pochádza z juhoamerických Ánd, kde sa pestuje už viac ako 5000 rokov, predovšetkým v nadmorskej výške 4000 metrov. 

Skutočne malé semená (približne vo veľkosti horčičného zrnka) sú, rovnako ako amarant, bezlepková nepravá obilnina. Možno ich používať ako ryžu. Quinou možno konzumovať čistú alebo ako prísadu v müsli. Varením quinoa zmäkne. Neuvarenú quinou je potrebné skladovať na tmavom a suchom mieste s rovnomernou teplotou. Surovú quinou možno skladovať od dátumu výroby dva až tri roky. Varenú quinou možno v chladničke uchovávať jeden týždeň. Možno ju zamraziť.

Quinoa obsahuje mnoho cenných bielkovín, železa, horčíka, mangánu, zinku a kyseliny listovej. Je zdravou alternatívou ryže.