Kuskus: pôvod, príprava, recepty, nutričné hodnoty

Základom kuskusu je tvrdá pšenica, proso alebo jačmeň. Obilie sa najprv navlhčí a potom drví na drobné guľôčky, kým z neho nevznikne jemná krupica. Tradičný spôsob prípravy kuskusu nie je varenie, ale parenie nad vriacou vodou alebo duseným pokrmom. Moderný instantný kuskus sa naproti tomu iba zaleje vriacou vodou a nechá niekoľko minút pučať. Kvôli vysokému obsahu sacharidov toto pšeničné jedlo poskytuje dlho pocit sýtosti, preto sa dobre hodí ako obedňajšie jedlo.

V orientálnej kuchyni je kuskus základnou potravinou, v Maroku dokonca národným jedlom. Má to svoje opodstatnenie, pretože táto drvená krupica obsahuje veľa zdravých látok, pocit sýtosti trvá dlho a kuskus možno dobre kombinovať s takmer všetkými ostatnými potravinami.

Kuskus sa veľmi dobre hodí ako príloha k jahňaťu, kurčaťu, rybe alebo chudej hovädzine. Kuskus tiež možno vrelo odporučiť ako prílohu k zeleninovému nákypu alebo k šalátu so zelerom a paradajkami alebo formovaný do fašírok či ako obohatenie polievky. Arabský šalát Taboule sa síce pripravuje väčšinou s bulgurom, ale chutí prirodzene aj s kuskusom.

S trochou limetkovej alebo citrónovej šťavy získajú jedlá príjemnú, zdravú kyslosť. Kvôli zníženiu kalórií sa odporúča namiesto masla použiť niekoľko kvapiek olivového oleja. Otvorené balenie kuskusu by sa malo uchovávať dobre uzatvorené, napríklad v dóze so skrutkovacím uzáverom. Skladovanie v chlade a suchu nesmie však trvať dlhšie ako šesť mesiacov.

Pre pšeničné pokrmy je typické, že obsahujú veľa vlákniny a súčasne iba málo tuku, za to však obsahujú veľa bielkovín a sacharidov. Aj prítomné rastlinné oleje sú zdravé. Kuskus okrem toho obsahuje minerálne látky, vitamín E a niekoľko B vitamínov, čo tiež platí aj pre iné pšeničné produkty. Je však potrebné zdôrazniť obsah horčíka, železa a zinku.