Proso: návrat zdravej obilniny

Pojem proso je všeobecný názov pre jednotlivé rastlinné druhy čeľade lipnicovitých. Možno ho kúpiť v rôznych farbách, napríklad v bielej, žltej, červenej alebo hnedej. Červené druhy pritom obsahujú viac antioxidantov, ktoré chránia bunky pred starnutím, žlté zasa viac beta karoténu, ktoré ako prekurzor vitamínu A zásobujú telo týmto vitamínom. Ak je zrno skôr sklovité, obsahuje viac bielkovín, ktoré však nie sú príliš cenné.

Proso je jedným z najstarších druhov obilnín na svete a pochádza z východnej Ázie a Afriky. V Číne ho pestovali dlho pred Kristom a do strednej Európy sa pravdepodobne dostal po Hodvábnej ceste. Už v staroveku bolo proso symbolom usilovnosti a plodnosti, z čoho sa vyvinul zvyk sypať na nevestu zrná prosa. V stredoveku dokázali uskladňovať veľké množstvá ako núdzové zásoby a slúžilo ako hlavný druh obilia. V priebehu 17. a 18. storočia bolo proso predovšetkým v Nemecku vytlačené novo privezenými potravinami zemiakmi a kukuricou a tiež pšenicou a ražou, ktoré dávali výrazne vyššie výnosy a pestovali sa vo veľkom.

Proso sa delí na zlaté a hnedé proso. Hnedé proso sa na rozdiel od zlatého prosa nelúpe, ale spracováva sa na múku a predáva ako výživový doplnok. Lúpané zlaté proso sa spracováva na zrno, múku, krupicu, vločky alebo šrot. Ak chcete zlaté proso konzumovať ako lúpaný základný produkt, musí sa najprv bezpodmienečne uvariť. Proso je potrebné skladovať v chlade, suchu a tme.

Toto obilie s malým zrnom obsahuje veľa cenných živín, predovšetkým stopové prvky, minerálne látky a tiež vitamíny a esenciálne aminokyseliny. Proso sa považuje za zdroj železa, zinku a horčíka a obsahuje kyselinu kremičitú. Preto nielen podporuje tvorbu krvi, ale tiež prispieva k posilňovaniu pokožky, vlasov a nechtov. Proso sa navyše hodí pre vegetariánsku a vegánsku výživu a pre diabetikov. Okrem toho je ľahko stráviteľné a dokonca bezlepkové. Kvôli množstvu živín sa proso mnohostranne používa na výrobu detskej výživy.