Múka: základná zložka pečiva
Múka označuje stav a stupeň zomletia rôznych obilnín. Pojem „múka“ (Mehl) sa v nemčine odvodzuje od slova „mlieť“ (mahlen), ktoré označuje postup, pri ktorom sa zo zrna vytvára múka. Existujú rôzne druhy múky, ktoré nemusia byť nutne z obilia.
Múka má tieto špecifické vlastnosti
Pri výrobe múky sa používa veľa druhov obilia: pšenica, raž, špalda, dvojzrnná pšenica, jednozrnná pšenica, ovos, jačmeň, proso, kukurica alebo ryža. Jednotlivé druhy obilia sa potom delia na mäkkú, prípadne tvrdú pšenicu, a tiež na obilniny a nepravé obilniny. Aj strukoviny, ako napríklad sójové bôby, a zemiakový a maniokový škrob, sa spracovávajú na múku, nie sú však v klasickom zmysle slova múkou. Múka sa delí na tieto druhy múky:
• svetlé druhy múky
• tmavé druhy múky
• celozrnné múky
Múka je výslovne kalorická a výživná potravina. Múka obsahuje v priemere od 250 do 450 kalórií na 100 gramov. Tie obsahujú predovšetkým veľké množstvo sacharidov (obvykle od 50 do 75 percent z podielu kalórií). Sacharidy obsahujú tiež značné množstvo vlákniny, približne od dvoch do 15 percent podielu kalórií. Tá poskytuje múčnym výrobkom veľkú sýtosť.
Čo sa v múke ešte skrýva
Múka ďalej obsahuje veľké množstvo proteínov, v priemere okolo desať percent podielu kalórií. Popri uvedených makroživinách je ešte potrebné spomenúť mikroživiny, ako napríklad rôzne minerálne látky: predovšetkým horčík, draslík, vápnik a železo. Múka má obvykle pomerne nízky obsah životne dôležitých látok.
Odkiaľ pôvodne pochádza múka?
História múky siaha niekoľko tisíc rokov do minulosti. Už pred 13 000 rokmi sa divé trávy zberali pomocou kosákov a kamenných čepelí, potom sa drvili a grilovali nad otvoreným ohňom spolu s vodou. Keď sa ľudia začali usadzovať, začali s poľnohospodárstvom, čo viedlo k pestovaniu rôznych tráv a neskôr aj rôznym druhom obilia. V prvých vyspelých kultúrach sa zrelé obilné zrno prvý raz mlelo pomocou veľkých mlynských kameňov a potom sušilo. Výsledkom bola prvá múka, ktorú bolo neskôr možné spracovávať na pečivo.
Vynálezom veterného mlynu v stredoveku sa dosiahol ďalší míľnik výroby múky. V ňom sa mlelo obilie pomocou vetrom poháňaného mlynského kameňa na múku. Príchodom priemyselnej doby sa múka začala vyrábať priemyselne, keď bolo najprv obilie dopravené do mlynov nákladnými člnmi alebo tiež po železnici.
Kedy má múka svoju sezónu?
Múka sa dodnes vyrába podľa rovnakého princípu ako pred mnohými rokmi: pomocou mletia sa zrelé obilné zrno najprv zomelie a potom usuší. Múka sa používa v nejakej forme takmer v každej kultúre. Preto sa produkuje všade a v každom klimatickom pásme sveta a preto je v predaji po celý rok.
Na čo sa môže múka použiť a ako sa má skladovať?
Múka sa používa predovšetkým na pečivo, ako napríklad chlieb, koláče, sladké pečivo, sušienky alebo iné výrobky. V mnohých kultúrach je napríklad múčny posúch základnou potravinou. Pri pečení pečiva sa mieša múka, voda, soľ, droždie a vajíčka. Konzumácia surovej múky sa neodporúča, pretože to môže spôsobiť tráviace ťažkosti.
Múka má vysoký stupeň sýtosti. Podľa stráviteľnosti možno na prípravu potravín používať rôzne druhy múky. Múka sa používa aj na prípravu hlavných jedál, ako je napríklad pizza. Múku je nutné skladovať na suchom, tmavom a chladnom mieste, avšak nie v chladničke.
Čo sa skrýva v múke
Múka je výslovne kalorická a poskytuje veľké množstvo energie. Konzumácia potravín obsahujúcich múku preto nie je počas diéty veľmi rozumná. Vysoký obsah kalórií pochádza predovšetkým zo škrobu, ktorý múka obsahuje. Súčasne sú múka a múčne výrobky veľmi sýte, kvôli čomu sa s obľubou používajú ako jedlo na cesty. Múka je navyše vynikajúcim zdrojom minerálnych látok, ako napríklad horčíka, ktorý chráni pred svalovými kŕčmi, alebo draslíka, ktorý je zodpovedný za vedenie signálov v ľudských nervových bunkách.