Ryžová múka: bezlepková a jemná

Ryžová múka veľmi závisí od druhu použitej ryže. Ryžová múka je zvyčajne biela, existuje však aj hnedá ryžová múka. Konzistencia bielej ryžovej múky je porovnateľná s konzistenciou obilnej múky, pričom je ryžová múka výrazne jemnejšia ako múka z obilia. Biela ryžová múka pochádza z leštených ryžových zŕn. Hnedá ryžová múka z celých, hnedých zŕn. Ryžová múka sa používa predovšetkým v ázijskej kuchyni a je od prírody bezlepková.

Ryža sa ako kultúrna plodina pestuje už minimálne 7 000 rokov. Za krajinu pôvodu sa považuje Čína, odkiaľ sa táto rastlina rozšírila. Archeologické nálezy poukazujú na to, že sa ryža pestovala už asi pred 6 000 rokmi aj v Indii.

Ryžovú múku možno používať na pečenie a je alternatívou k škrobovej múke zo pšenice alebo k zemiakom. Avšak keďže ryžová múka neobsahuje lepok (glutén), nie je vhodná na pečenie chleba. Lepok je zmes proteínov, lipidov a sacharidov. Táto zmes je po pridaní vody mimoriadne elastická a umožňuje dobrú štruktúru vznikajúceho cesta. Mnohé múky z obilnín obsahujú lepok a majú preto lepšie vlastnosti na pečenie. V ázijskej kuchyni sa z ryžovej múky vyrábajú cestoviny.

Pri varení ju možno, podobne ako škrobovú múku, používať ako spojivo. Predovšetkým v thajskej kuchyni sa najemno pomletá ryžová múka používa v mnohých pokrmoch. Veľmi rozšírené je napríklad použitie ako spojiva v omáčkach, ale hodí sa aj na cestíčka na vyprážanie. Pri príprave sladkých jedál sa táto múka hodí ako spojivo do pudingov. Ryžovú múku je nutné uchovávať vzduchotesne uzatvorenú na suchom a tmavom mieste. Ideálne v uzatvárateľnej nádobe a pri teplote nižšej ako 20 stupňov Celzia.

Ryžová múka obsahuje minerálne látky draslík, vápnik, horčík a železo. Vitamíny však takmer žiadne.