Pšeničná múka: klasika v kuchyni

Múka je prášok, ktorý vzniká jemným mletím obilných zŕn. Múka z pšenice, špaldy a raže sa označuje ako chlebová múka. Typové číslo nám hovorí o tom, koľko miligramov minerálnych látok na 100 gramov obsahuje. Čím je typové číslo vyššie, tým vyšší je obsah minerálnych látok, ako je horčík, vápnik, železo a fluorid. Pri type 550 je to 550 miligramov na 100 gramov. Čím viac zo zrna sa spracuje, tým väčší je obsah minerálnych látok.

Najčastejšie používanou pšeničnou múkou je klasická, čisto biela kuchynská múka typu 405. Je to najjemnejšia pšeničná múka, ktorá sa dobre hodí na všetky druhy pečiva okrem tmavého chleba. Vďaka jej jemnosti ju možno používať aj ako spojivo do omáčok.

Pšenica a pšeničná múka patria medzi najstaršie potraviny ľudstva. Najstaršie nálezy, ktoré pochádzajú hlavne z mezopotámskej oblasti, sú datované z doby okolo roku 7800 pred Kristom. Dnešné druhy pšenice vznikli z kríženia divých rastlín Blízkeho Východu (divý jačmeň, jednozrnná divá pšenica, dvojzrnná divá pšenica), ktoré sú predchodcami dnešných odrôd ako proso, jačmeň, raž, ovos a pšenica.

Pšeničná múka má mnohostranné využitie a je základom pre mnohé pečené výrobky, ako je chlieb, žemle, cestoviny, záviny, kysnuté pečivo atď. Avšak pozor: múka je citlivá na vlhkosť. Preto je ju potrebné skladovať v tme, suchu a chlade, ideálne pod 20 stupňov Celzia. Ak sa pritom skladuje vzduchotesne uzatvorená, možno ju držať takmer neobmedzene. Celozrnná múka môže kvôli obsahu tuku stuchnúť. Pri pšeničnej múke k tomu nedochádza. Môžu ju však napadnúť potravinoví škodcovia, ako sú potravinové mole alebo múčiar obyčajný.

Pšeničná múka obsahuje veľa sacharidov a lepivú bielkovinu lepok. Pre osoby s celiakiou je prítomný lepok nestráviteľný. Okrem toho obsahuje relatívne málo vlákniny a vitamínov, avšak dôležité minerálne látky, ako je horčík, vápnik a železo. Ak sa pšeničná múka s vysokým typovým číslom kombinuje so zeleninou a ovocím, je táto kombinácia podstatne zdravšia a výživnejšia.