Amarant: zázračné zrno Inkov

Názov amarant pochádza gréčtiny a znamená jednoducho „tá ktorá večne kvitne/nikdy nezahynie“. Amarant sa považuje za veľmi zdravú potravinu, pretože obsahuje nielen veľa cenných látok, ale tieto látky sú tiež prítomné vo veľkých množstvách. Amarant neobsahuje lepok a preto je pri celiakii (neznášanlivosti lepku) plnohodnotnou náhradou obilia. Veľký obsah železa je veľmi prospešný napríklad pri jeho nedostatku počas tehotenstva. Avšak nie je vhodný pre malé deti a dojčatá, pretože obsahuje látky, ktoré umožňujú príjem proteínov, vitamínov a stopových prvkov iba v obmedzenej miere.

Amarant je veľmi stará kultúrna rastlina, ktorej domovom je Stredná a Južná Amerika. V mexických hroboch sa našli 9000 rokov staré semená amarantu. U Aztékov bol amarant popri kukurici hlavnou potravinou.

Namočením vo vode sa zníži obsah trieslovín. Konzumácia dennej dávky amarantu je neškodná. Možno ho jesť ako pufované zrno v müsli, spracovať na múku alebo tiež pripravovať namočené zrná, napríklad ako jedlo z amarantu a zeleniny na panvici. Skladovanie amarantu je podobné ako pri iných druhoch obilia, teda odporúča sa skladovanie na tmavom a suchom mieste, ideálne vzduchotesne uzatvorené. Za ideálnych podmienok zostane amarant čerstvý dvanásť týždňov. Kvôli vysokému obsahu tuku rýchlo stuchne. 

Keďže sa amarant považuje za prostriedok podporujúci tvorbu krvi, zastavujúci krvácanie, čistiaci krv a tlmiaci zápaly, s obľubou sa podáva osobám trpiacim anémiou ako rastlinný zápar. Amarant je bohatý na triesloviny a obsahuje veľa živín a životne dôležitých látok, ktoré kompenzujú možné antinutritiká (tu: triesloviny). Popri amarante ako potravine existuje tiež farbivo s rovnakým názvom, ktoré je známe pod označením E123. Je to synteticky vyrábané farbivo, ktoré sa používa ako potravinárske farbivo. Farbivo E123 môže vyvolať podráždenie pokožky a preto by k nemu nemali mať prístup deti. Takisto ľudia, ktorí majú alergiu na aspirín, by sa mali tejto látke vyhýbať.