Praclík: dokonalá príloha k mnohým jedlám

Praclík má dlhú tradíciu a je pevnou súčasťou švábskej, bavorskej a rakúskej kuchyne. Slovo praclík vychádza z latinského bracellus alebo bracchium, čo znamená paža alebo rameno. Odkazuje sa tak na tvar praclíka, ktorý pripomína prepletené ramená.

Typický tvar prepletených ramien a okrúhleho bruška je nielen príjemný na pohľad, ale zaisťuje tiež rovnomernú kôrku a jemné vnútro. Kôrka vzniká namočením surového cesta do lúhu sodného ešte predtým, ako sa praclík upečie. Tento proces dodáva praclíku nezameniteľnú chuť a lesklý povrch.

Presný pôvod praclíka nie je jednoznačný, ale o jeho vzniku koluje viacero legiend a príbehov. Jedna z najznámejších legiend hovorí, že jednému pekárskemu učňovi v 15. storočí omylom spadol kúsok cesta do lúhu, no napriek tomu ho dal upiecť. Výsledok po upečení bol taký chutný, že z toho vznikol klasický lúhovaný praclík. Dnes je toto pečivo veľmi obľúbené a mnoho pekární má čerstvé praclíky v ponuke. 

Praclíky si možno vychutnať na rozmanité spôsoby. Vynikajúce sú samotné, natreté maslom alebo ako príloha k slaným jedlám, napríklad k bielej klobáse alebo nátierke obazda. Často sa však používajú aj ako základ sendvičov a možno ich obložiť syrom, šunkou alebo vajíčkom. Ideálne je konzumovať praclíky ešte v deň nákupu, kým sú úplne čerstvé. Môžete ich však tiež zamraziť a potom v prípade potreby zohriať v rúre. 

Praclíky obsahujú najmä pšeničnú múku, vodu, kvasnice, soľ a lúh sodný. Sú bohaté na sacharidy a obsahujú málo tuku.