Feta: grécky exportný hit

Obsah tuku tohto syra je spravidla 40 percent. Keďže má ovčie, prípadne kozie mlieko, vysoký obsah tuku, aj feta má vysoký obsah tuku. Charakteristickým znakom je biela farba. Feta je polotvrdý syr na krájanie, ktorého konzistencia je trochu lámavá a drobivá.

Feta chutí studená i teplá

V kuchyni južných krajín, predovšetkým v krajine pôvodu, v Grécku, na Balkáne a v Turecku sa feta podáva v najrôznejších variantoch studená i teplá. Slúži napríklad ako príloha na obohatenie šalátov. Ako príklad možno uviesť svetoznámy grécky šalát, pastiersky šalát alebo paradajkový šalát. Pri týchto šalátoch sa feta pridáva do šalátu nakrájaná na kolieska alebo kocky. Pri bulharskom šopskom šaláte z paradajok, uhoriek a papriky sa feta na šalát strúha.

Pravá feta pochádza z Grécka a je z ovčieho mlieka. Existujú lacnejšie obmeny, napríklad „pastiersky syr“ alebo „balkánsky syr“, ktoré sa mimochodom vyrábajú z kravského mlieka. Feta je chránené označenie pôvodu, ktoré je chránené v celej Európe. Pravá feta sa vyrába na gréckej pevnine a na ostrove Lesbos podľa tradičných postupov. Slovo feta znamená dávkovanie tohto syra, feta znamená kus alebo koliesko. Feta sa spomína už v gréckej mytológii ako dar bohom.

Existuje množstvo rôznych možností, ako z fety pripraviť teplé predjedlo. V kuchyni južných krajín sa s obľubou opeká na panvici alebo sa zapeká v malých formách na nákypy napríklad s paradajkami, paprikou, uhorkami alebo s vajíčkom a podáva sa spolu s bagetou.

Pri hlavných jedlách sa feta s obľubou používa na nákypy alebo plnky v pokrmoch z lístkového cesta a paradajok a papriky. Popritom existuje mnoho najrôznejších receptov, ktoré vyjadrujú individuálny charakter danej národnej kuchyne. Feta sa tiež vynikajúco hodí do stredomorských šalátov s olivami. Feta vydrží po otvorení v chladničke asi sedem dní.

Feta je cenným zdrojom minerálnych látok vápnika a fosforu, ktoré majú vplyv na zdravie zubov a kostí.