Jahody: obľúbené červené ovocie
Tmavočervená farba, mäkká dužina a aromatická chuť – to sú charakteristické znaky jahôd. Predovšetkým v lete sú úžasné v koláčoch a tiež ako ovocná zložka dezertov. Jahody sa používajú aj ako prísada do výdatných jedál.
Čo sú jahody?
Jahody (latinsky fragaria) patria do čeľade ružovitých rastlín a sú rodom podčeľade Rosoideae, ku ktorej patrí napríklad aj alchemilka obyčajná alebo nátržník. Rovnako ako malina alebo černica, ani jahoda nie je z botanického hľadiska bobuľa, ale takzvané plodstvo (t. j. zložený plod, ktorý vznikol z jedného kvetu).
Ako jahody rastú
Ako možno tušiť podľa názvu (nem. doslovne „zemné bobule“), jahody rastú tesne pri zemi. Kvety rastliny sú biele až žltkasté a kvitnú väčšinou po skončení chladnejších období. Samotná jahoda je iba zdanlivo jeden plod. Znamená to, že jednotlivé plody rastliny nepozostávajú z červenej dužiny. Jednotlivé plody sú žltozelené zrnká na povrchu. V exaktnom zmysle nejde o plody, ale o oriešky.
Rozmanitosť chutí jahôd
Existuje takmer 100 odrôd, ktoré sa odlišujú tvarom, farbou a chuťou – od tmavočervených, malých a guľatých po svetločervené, veľké a kužeľovité. Podľa jednotlivých odrôd chutia jahody ovocne až korenisto. Spravidla sú to práve malé jahody, ktoré predstihujú svojou vôňou a chuťou veľké – za predpokladu, že sú úplne zrelé. Štúdie totiž ukázali, že sa v jahodách, ktoré sú pri zbere úplne zrelé, skrýva až o 20 percent viac živín. Pri nákupe preto dávajte pozor, aby plody nemali žiadne svetlé miesta okolo kališných lístkov. Na rozdiel od mnohých iných druhov ovocia jahody už nedozrejú.
Odkiaľ jahody pochádzajú?
Je známe, že jahody boli na jedálničku už v dobe kamennej. Ich pôvodná veľkosť sa podobala na dnešné lesné jahody. V stredoveku začali roľníci cielene pestovať jahody na poliach. Od 18. storočia sú dokázateľné prvé pokusy s krížením a vytvorili sa nové odrody. Cieľom bolo plody zväčšiť. Z dovezených čílskych jahôd a virgínskych jahôd zo Severnej Ameriky vznikli okolo roku 1750 veľké plody, nám dnes známe ako záhradné jahody . Odvtedy bolo vyšľachtených viac ako 1000 druhov jahôd. Väčšina odrôd rastie v miernom pásme. Predovšetkým lesné jahody sú veľmi rozšírené v Európe, USA a severnej Ázii.
Kedy sa jahody pestujú a zberajú?
Tipy na pestovanie jahôd
Jahody je ideálne sadiť koncom augusta, najneskôr však na konci septembra. Vďaka vyšším teplotám potom môžu mladé rastliny nazbierať dostatok sily a narásť tak, aby prekonali zimu. Mladé jahody tak majú čas na vytvorenie zárodkov kvetov pred prvým mrazom. Od toho závisí, koľko plodov rastlina v budúcom roku urodí. Jahody však možno sadiť aj na jar. Na toto obdobie sú vhodné takzvané frigo rastliny, ktoré už rastú u záhradníka cez zimu a sú dostupné ako sadenice. Po zasadení majú rastliny prvé plody v priemere už o 100 dní.
Jahody milujú slnko
V zásade jahody milujú slnečné miesta a nemali by sa pestovať dlhšie ako tri roky na tom istom mieste, pretože bude ovocie z roka na rok menšie. Ak sa jahody zbierajú nezrelé, neskôr už nedozrejú. Z tohto dôvodu patria k tzv. neklimakterickému ovociu. Takže najlepší čas zberu je, keď sú plody pekne červené a nemajú na sebe žiadne zelené miesta. Intenzívna vôňa a mäkká konzistencia tiež poukazujú na optimálny stav zrelosti.
Trvalé pestovanie jahôd
Jahody sú citlivé rastlinky. Kto ich chce trvalo a biologicky pestovať, mal by dodržiavať nasledujúce pravidlá: Pri biologickom pestovaní jahôd je používanie chemických pesticídov a hnojív akéhokoľvek druhu zakázané. Na boj proti škodcom je nutné používať prírodné prostriedky. Mazľavé mydlo napríklad zničí roztoče. Aj prikrytie rastlín rúnom poskytuje ochranu. Na prevenciu proti plesniam sa odporúča ponechať medzi rastlinami viac miesta. Plesne síce majú viac miesta na rast, avšak rastliny sa nemôžu navzájom nakaziť. Vrstva slamy ako podklad sa postará o to, aby bola zem relatívne suchá a poskytuje navyše ochranu pred slimákmi a inými škodcami.
Kedy majú jahody svoju sezónu?
Čas jahôd závisí od počasia a môže sa preto každý rok líšiť. Jahody spravidla kvitnú v apríli a v máji. Sezóna končí najneskôr koncom júla. Až dovtedy možno podľa daného regiónu zbierať plody. Divorastúce jahody sa dajú nájsť iba v júni a júli na okrajoch lesov a čistín.
Kontrolný zoznam pre čerstvé jahody:
- lesklá a rovnomerne žiarivá červená farba
- aromatická vôňa
- žiadne viditeľné otlačené miesta
- pevná dužina
- zelené kališné lístky bez bielych hrotov s krátkou zelenou stopkou
Ako jahody skladovať
Sezóna jahôd je krátka, malé červené plody sú však veľmi žiadané. Ako jahody najlepšie uchovávať a ako si ich možno vychutnávať počas celého roka? Najlepším miestom skladovania jahôd je chladnička. Tam ich môžete uchovávať až jeden týždeň. Pri dlhšom skladovaní je nutné dbať na to, aby ste mäkké alebo už nahnité plody odstránili. Jahody sú tiež vhodné na zaváranie a sušenie, aby sa predĺžila ich trvanlivosť.
Jahody jednoducho zamrazte
Zamrazenie je ďalšou možnosťou ako konzervovať jahody. Pritom je dobré vedieť: Pridaním cukru vydržia zamrazené jahody dlhšie. Rozpustite pritom 500 gramov cukru v asi rovnakom množstve horúcej vody a nalejte na ovocie ako sirup. Pred zamrazením nechajte úplne vychladnúť. Predovšetkým je potrebné dodržať tieto body:
- Ovocie dobre umyte a potom opatrne utrite dosucha, inak plody navzájom primrznú.
- Základňa stopky poskytuje arómu, preto ju odstráňte tesne pred zamrazením.
- Mraziace vrecko s jahodami označte dátumom zamrazenia. Jahody možno skladovať zamrazené asi rok.
- Po rozmrazení sú jahody mäkké. Kto to nemá rád, mal by z plodov pred zamrazením urobiť pyré.
Extra tip:
Aby sa jahody v mrazničke navzájom nezlepili, najlepšie je ich vopred rýchlo zmraziť. Položte pritom čerstvé plody jednoducho vedľa seba na tanier a nechajte mraziť v najchladnejšej časti mrazničky asi dve hodiny.
Zaujímavosti o jahodách
Zaujímavosti a zábavné fakty o tomto obľúbenom červenom ovocí:
Rozmnožovanie
Na rozmnožovanie jahoda nepotrebuje ďalšiu rastlinu, pretože je obojpohlavná. Divé zvieratá, ako líška, jež alebo vtáky, jedia jej plody. Malé zrnká nestrávia a opäť ich vylúčia. Tak sa jahody šíria. Ak zostanú plody na steble, uschnú a nakoniec spadnú na zem. Aj takto môžu vzniknúť nové rastliny. Popri mnohých hybridných formách botanici rozlišujú pestované a divé jahody. Okrem toho sa delia na odrody rastúce raz alebo viackrát ročne.
Malý pomocník
K šíreniu jahôd tiež prispievajú mravce. Nosia plody do mraveniska a dužinou kŕmia svoje larvy. Pritom zanechávajú malé zrniečka na dužine. „Mravčí odvoz domového odpadu“ ich potom opäť vynesie von.
Zámena s ananásom
Kvôli latinskému názvu fragaria x ananassa pre známy druh záhradných jahôd sa tieto jahody v Rakúsku kedysi nazývali aj „ananás“. V súčasnosti sa už tento názov bežne nepoužíva. Občas však predsa možno začuť aj názov „ananásové jahody“.
Čo sa skrýva v jahode
Jahody sú bohaté na vitamíny a minerálne látky. Červené plody sa takisto vyznačujú vysokým obsahom vlákniny a obsahujú tiež polyfenoly. Tie dokážu ochrániť telo pred chorobami srdca a krvného obehu.
Kalórie: 32 kcal
Sacharidy: 5,5 g
Bielkoviny: 0,8 g
Tuky: 0,4 g
Vitamín A: 3 µg
Vitamín B1: 0,03 mg
Vitamín B2: 0,06 mg
Vitamín B6: 0,06 mg
Vitamín C: 62 mg
Vitamín E: 0,1 mg
Vápnik: 24 mg
Železo: 1 mg
Draslík: 147 mg
Horčík: 15 mg
Sodík: 2 mg
