Maslo zo smotany: kuchynská klasika

Začiatok výroby masla zo sladkej a masla z kyslej smotany je rovnaký. V minulosti sa iba zozbierala smotana, ktorá sa pri nehomogenizovanom mlieku po niekoľkých dňoch sama oddelí, a z tejto smotany sa vyrábalo maslo. Pri dnešnej priemyselnej výrobe masla zo sladkej a masla z kyslej smotany už tento postup nestačí. Tu prejde mlieko cez odstredivku a pritom sa takmer úplne zbaví smotany. Vzniká nízkotučné mlieko a smotana. Smotana sa zohreje na teplotu od 90 stupňov Celzia do 110 stupňov Celzia, aby sa usmrtili škodlivé mikroorganizmy. Tento postup sa nazýva pasterizácia. Potom musí dozrievať. Pri tomto procese vzniká cmar a maslo. 

Kedy bolo prvý raz vyrobené maslo, nie je známe. Možno však vychádzať z toho, že vynález masla ide ruka v ruke so začiatkom chovu kráv. Je však isté, že už antickí Gréci a Rimania maslo poznali. Avšak, keďže bol u nich viac rozšírený olivový olej, maslo používali skôr na lekárske účely a nie ako nátierku na chlieb alebo prísadu na varenie. Je však dokázané, že už v stredoveku sa s maslom obchodovalo. Maslo sa prevážalo vo veľkých sudoch alebo hrncoch.

Pri použití masla zo sladkej a masla z kyslej smotany v kuchyni je nutné uvedomiť si, že maslo z kyslej smotany má skôr výraznú chuť. Maslo zo sladkej smotany chutí jemnejšie. S obľubou sa používa na varenie. Pri skladovaní sa maslo zo sladkej a maslo z kyslej smotany nelíšia. Vydržia dlhšie čerstvé, ak sa uchovávajú v chlade, najlepšie v chladničke, a tme. Otvorené ich tam možno držať dva týždne. Aby sa dosiahla dobrá roztierateľnosť, obidva druhy masla by sa mali nejaký čas pred konzumáciou vybrať z chladu.

Maslo sa skladá okrem nasýtených mastných kyselín s krátkym reťazcom aj z mastných kyselín so stredne dlhým reťazcom. Vzájomný pomer týchto mastných kyselín nemá negatívny vplyv z hľadiska vzťahu HDL cholesterolu k LDL cholesterolu. Pri konzumácii masla nehrozí žiadne zvýšené riziko srdcového infarktu, mozgovej porážky, či cukrovky. V masle sa nachádzajú vitamíny K2, A a tiež D a E. Okrem toho minerálne látky, jód, selén a vápnik.