Hríby – druhy: spoznajte obľúbené jedlé druhy

Hríb smrekový si vyslúžil svoj názov vzhľadom na skutočnosť, že rastie v smrekových lesoch. Existuje ho až sedem rôznych jedlých druhov. Najvýraznejšou vlastnosťou hríba smrekového je hrubý biely hlúbik a klobúk, ktorý má väčšinou hnedú farbu. V Európe sa vyskytuje najmä hríb smrekový, hríb sosnový, hríb dubový či hríb bronzový, ktorý je charakteristický svojím dočierna sfarbeným klobúkom. Aróma týchto hríbov je príjemne jemná. Obľúbený hríb smrekový chutí vynikajúco smažený, pečený, ale aj surový. Nakrájaný na jemné plátky je skvelou súčasťou napríklad šalátov.  

Lievikovitý tvar, žltá až oranžová farba a nezameniteľná chuť – to sú kuriatka, ktoré patria medzi naozajstné delikatesy. Tento hríb môže mať hrubý alebo tenký hlúbik a smerom ku klobúku má jemné lupene. Ak niekde v lese nájdete jedno kuriatko, je pravdepodobné, že v blízkosti sa budú nachádzať ďalšie. Ak vás teda niekto nepredbehol, budete ich mať o chvíľu plný košík. Tento druh sa totiž spravidla vyskytuje v menších skupinkách. Kuriatka vnesú do vašej kuchyne svojou farbou, vôňou a harmonicky zemitou arómou pripomínajúcou vajíčka nefalšovanú atmosféru lesa. 

Bedľa vysoká je príbuzná šampiňónov a charakteristický je pre ňu výrazný klobúk. Ľahko ho spoznáte podľa veľkého priemeru, pričom v priebehu rastu sa postupne rozprestiera a zväčšuje. Typickým znakom je tiež prsteň, ktorý sa nachádza približne v strede hlúbika. Staršie exempláre rozpoznáte podľa toho, že sú trochu krehké – takéto drevnaté bedle síce nie sú nejedlé, ale už nie sú také chutné, preto ich radšej nechajte v lese. Vzhľadom na svoj tvar je bedľa vysoká ideálna na grilovanie, takže sa dá skvele použiť ako náhrada mäsa do hamburgerov.

Odborníci na hríby si do košíka radi vkladajú viaceré huby z čeľade hríbovité. Pri identifikácii húb nezabudnite preskúmať klobúk: klobúk suchohríba hnedého má pekný pologuľový tvar s gaštanovohnedou vrchnou vrstvou. Spodná strana je husto posiata žltkastými rúrkami. Tip: Ak prstom jemne zatlačíte na rúrky, sfarbia sa svetlo modrou farbou. Tento hríb má mäsitú štruktúru a je skvelý na prípravu rôznych jednoduchých hubových receptov.

Klobúk rýdzika pravého má rovnomerne okrúhly tvar s rovnomernými kruhmi a oranžovú farbu. Vyskytuje sa v blízkosti borovíc, s ktorými žije v symbióze. A mimochodom: nečudujte sa, ak bude váš moč po konzumácii rýdzika sfarbený dočervena – ide o normálny a neškodný sprievodný jav. Tento hríb nekonzumujte surový, inak môže vyvolať nevoľnosť. Po upečení sa však stáva lahodnou a dobre stráviteľnou pochúťkou.

Čo sa týka chuti a vzhľadu, pečiarka poľná z voľnej prírody sa veľmi nelíši od šampiňónov z obchodu. Často však býva oveľa väčšia a lupene mladých exemplárov nie sú tmavé ako u bežne kupovaných šampiňónov, ale červenkasté. Tieto hríby sa vyskytujú na málo hnojených lúkach, lesných čistinách, v záhradách a parkoch.

Kozák brezový patrí do čeľade hríbovité a takisto ide o chutnú jedlú hubu, ktorá spestrí váš jedálniček. V mladosti má svetlohnedý klobúk s pologuľovým tvarom, ktorý sa postupne vyrovnáva. Ako už jeho názov napovedá, kozák brezový sa vyskytuje najmä v blízkosti briez, s ktorými žije v symbióze. Zaujímavosťou je, že dokonca aj biely hlúbik tohto jedlého hríba s tmavými pásikmi nápadne pripomína brezovú kôru.  Pri varení sa nenechajte prekvapiť tým, že pevná dužina stmavne. Nemá to však žiadny vplyv na jej výslednú chuť.

Hnojník obyčajný patrí medzi príbuzných šampiňónov a svojím podlhovastým, valcovitým klobúkom so šupinatým povrchom trochu pripomína špargľu. Má však jednu vskutku neobyčajnú vlastnosť: pochutiť si na ňom môžete, len kým je mladý, pretože neskôr sa sfarbí natmavo a rozpustí sa na sadzovočiernu tekutinu pripomínajúcu atrament. Pri zbieraní preto siahajte len po mladých exemplároch s valcovitým tvarom. Staršie hríby síce nie sú jedovaté, ale nie sú vhodné na konzumáciu. Tie, ktoré černejú a z ktorých odkvapkáva tekutina, nechajte v lese.

Ak nájdete tento hríb, môžete si gratulovať, mali ste veľké šťastie. Smrčok jedlý patrí medzi najvzácnejšie svojho druhu a často sa dá kúpiť v sušenej alebo nakladanej forme. Vyskytuje sa totiž len veľmi zriedkavo a je ťažké ho nájsť. V niektorých krajinách sú smrčky jedlé dokonca chránené, preto sa smú zbierať len v malých množstvách a na osobnú spotrebu. Spoznať ich môžete podľa neobyčajne beztvarého klobúka, ktoré svojou štruktúrou pripomínajú hubku. Zo smrčkov sa pripravujú chutné jemné omáčky, ktoré sú vhodné k doružova pečenému hovädziemu alebo bravčovému mäsu.