Šafran: vzácne korenie

Šafran má intenzívnu a komplexnú chuť, ktorá by sa dala opísať ako teplá, zemitá, korenistá, kvetinová a sladkasto-horká. Korenie je známe svojou schopnosťou dodať potravinám žiarivo žltú až oranžovú farbu. Na zafarbenie celého pokrmu stačí malá štipka šafranu. Šafran sa používa v množstve jedál vrátane paelly, rizota, bujabézy a rôznych dezertov.

Šafran sa získava z vysušených piestikov (nazývaných aj stigmy) kvetov šafranu siateho (Crocus sativus). Šafran pochádza z oblastí Blízkeho východu a južnej Ázie, pričom presná oblasť pôvodu nie je jednoznačne stanovená. Predpokladá sa, že šafran siaty má svoju domovinu v oblastiach Blízkeho východu, Perzie (dnešného Iránu) a Kašmíru (na severe Indie a Pakistanu). Dnes sa šafran pestuje v rôznych častiach sveta vrátane Španielska, Iránu, Indie, Grécka, Maroka a Talianska.

Šafran dodáva jedlám nezameniteľnú arómu a teplú zemitú chuť. Často sa používa v slaných jedlách, ako sú paella, rizoto, polievky, dusené jedlá a rybie jedlá. Šafran sa používa na to, aby dodal jedlám žiarivo žltú až oranžovú farbu. Okrem toho je šafran dôležitou zložkou niektorých zmesí korenia, ako je indická zmes Garam Masala a španielske korenie na paellu.

Šafran by sa mal skladovať vo vzduchotesnej nádobe, aby sa zabránilo vniknutiu vzduchu a vlhkosti. Ideálne je studené, suché a tmavé miesto, ako je špajza alebo skrinka na koreniny, bez pôsobenia priameho slnečného svetla a mimo zdrojov tepla. Pri správnom skladovaní má šafran trvanlivosť jeden až dva roky alebo dlhšie bez výraznej straty kvality.

Šafran obsahuje protizápalové zlúčeniny, ako je krocín a krocetín. Korenie môže znížiť riziko srdcovo-cievnych ochorení tým, že znižuje krvný tlak a reguluje hladinu tukov v krvi. Existujú aj informácie, že šafran má preventívne účinky proti rakovine. Antioxidanty obsiahnuté v šafrane môžu znížiť poškodenie buniek voľnými radikálmi.