Zelenina: dôležité látky a minerály
Zelenina je nadradený pojem pre potraviny rastlinného pôvodu. Na rozdiel od ovocia pri zelenine ide o korene, listy alebo iné jedlé časti rastliny. Existuje tiež rozdelenie na jarnú, letnú, jesennú a zimnú zeleninu, ktoré je možné odvodiť od príslušných období zberu.
Zelenina má tieto špecifické vlastnosti
Zelenina zahŕňa všetky úžitkové rastliny pestované ľuďmi, ktoré sú vhodné na konzumáciu a na výrobu krmív pre zvieratá. Korene, hľuzy, stonky a listy sa zvyčajne získavajú z jednoročných, dvojročných alebo viacročných rastlín, a preto sa varia, dusia, sušia, vyprážajú, grilujú, konzervujú alebo konzumujú priamo surové. Mnohé druhy zeleniny sú vhodné na konzumáciu v surovom stave a môžu sa jesť bez špeciálnej úpravy. Potravinový pojem zelenina zahŕňa aj hrach, šošovicu a obilné zrná, ktoré sú semenami rastlín zeleniny.
Rozdiel medzi zeleninou s hrubou a jemnou štruktúrou
Okrem rozdelenia na jarnú, letnú, jesennú a zimnú zeleninu je možné rozlišovať aj medzi zeleninou s hrubou a jemnou štruktúrou. Zatiaľ čo zelenina s hrubou štruktúrou má veľmi pevnú štruktúru bunkovej steny, jemná zelenina má veľmi jemnú štruktúru bunkovej steny. K zelenine s hrubou štruktúrou patrí napr. biela kapusta, hlávkový kel, mrkva, zeler, fazuľa a väčšina druhov zimnej zeleniny. Naproti tomu napríklad obľúbenými zástupcami jemnej zeleniny sú napríklad paradajky, špenát, čierny koreň a špargľa. Z hľadiska chuti má zelenina veľmi rozmanité spektrum rôznych aróm. Zatiaľ čo napr. chren chutí pikantne a korenisto, šaláty majú neutrálnu chuť a paradajky sú pomerne sladké.
Odkiaľ pochádza zelenina?
Už prví osadníci sa pokúšali o aktívne pestovanie rastlín, ktoré sa dovtedy zbierali len ako divorastúca zelenina. Približne v tomto čase sa vyvinuli prvé metódy pestovania zamerané na aktívne kultivovanie rôznych druhov zeleniny. Pestovanie zeleniny spočiatku slúžilo ako podpora k lovu, ktorého výnosy už nedokázali držať krok s rýchlo rastúcou populáciou v rámci jednotlivých osídlení. V staroveku však bolo vyvinuté prvé mestské pestovanie zeleniny. Okrasné záhrady tu slúžili v prvom rade na získavanie potravín, ale aj ako miesto na oddych. Až v stredoveku sa presadilo v mnohých častiach Európy poľnohospodárske pestovanie zeleniny, ktoré vysoko prevyšovalo vlastnú spotrebu. V prvom rade sa pestovali trvanlivé druhy zeleniny, napr. hrach alebo fazuľa, ako aj rôzne druhy kapusty.
Kedy má zelenina svoju sezónu?
Jednotlivé druhy zeleniny majú rozdielnu dobu zberu, takže po celý rok existuje bohatý výber rôznych druhov zeleniny. Mnohé druhy sa dajú aj dobre skladovať, aby boli k dispozícii aj po období ich zberu.
Na čo sa môže použiť zelenina a ako sa má skladovať?
Zelenina slúži ľuďom ako základná potravina už niekoľko tisíc rokov a vždy sa používala na prípravu najrozmanitejších jedál, ako sú napr. šaláty, polievky, zeleninové panvice, grilované jedlá, omáčky a ďalšie požívatiny. Väčšinu zeleniny je možné konzumovať aj v surovom stave – pri mnohých druhoch zeleniny je však vhodné ich vopred tepelne upraviť.
Veľká časť zeleniny pestovanej po celom svete sa okrem toho používa aj na výrobu krmív pre zvieratá. Väčšina druhov zeleniny by sa mala skonzumovať rýchlo, lebo ju nie je možné mimoriadne dlho skladovať. Spravidla ju môžete skladovať v priečinku na zeleninu v chladničke.
Čo sa skrýva v zelenine
Zelenina patrí k najzdravším potravinám a ponúka ľudskému organizmu množstvo cenných životne dôležitých a minerálnych látok, ako aj sekundárnych rastlinných zložiek. Tieto predchádzajú vzniku potenciálnych chorôb a navyše posilňujú imunitný systém. Ďalej podporujú množstvo metabolických aktivít v tele a okrem toho majú zásaditý účinok, čo je obzvlášť prospešné, ak súčasne konzumujete veľa mäsa. Preto sa odporúča pravidelná konzumácia rôznych druhov zeleniny. Pozornosť však treba venovať prípadným alergiám alebo potravinovým intoleranciám.
Ďalšie informácie o účinných zložkách zeleniny
V prípade zeleniny ide vyslovene o nízkokalorickú potravinu, ktorá je súčasne veľmi bohatá na živiny. Spravidla je v 100 gramoch zeleniny 20 až 80 kalórií. Z hľadiska makroživín obsahuje zelenina všetky tri kategórie: bielkoviny, sacharidy aj tuky (predovšetkým nenasýtené mastné kyseliny).
Zrelá zelenina ponúka v priemere zhruba jeden až päť gramov bielkovín na 100 gramov, zhruba dva až 15 gramov uhľohydrátov na 100 gramov (z toho aj veľké množstvá vlákniny) a až 20 gramov tukov na 100 gramov produktu. Čerstvá zelenina je tiež vynikajúcim zdrojom rôznych minerálnych látok, ako draslík, sodík, vápnik, ako aj železo, fosfor a horčík. Okrem toho čerstvá zelenina tiež obsahuje mnohé životne dôležité látky, napríklad vitamíny A, B6, B12 a tiež C, D a E.