Aké druhy zeleniny existujú?

Zelenina je nielen úžasne lahodná, ale aj vynikajúca pre ľudské zdravie. Je využiteľná ako príloha, ale aj ako hlavné jedlo, vďaka čomu vynikajúco doplní akúkoľvek pochúťku. Dá sa pripravovať rozmanitými spôsobmi, či už vo forme šalátu, v polievkach a dusených jedlách, alebo ako príloha k rybe a mäsu. Je bohatá na vitamíny, minerálne látky a antioxidanty, ktoré môžu prispievať k znižovaniu rizika ochorení a celkovo zlepšujú zdravotný stav.

Zelenina je súhrnné označenie pre rastliny a časti rastlín, ktoré sa v kuchyni používajú na konzumáciu. Vo všeobecnosti patria k zelenine časti bylín, kríkov alebo stromov, ktoré spravidla nemajú sladkú chuť a dajú sa využiť ako potravina. Sem patria napríklad listy, korene, stonky, hľuzy, plody a kvety. Zelenina je dôležitá súčasť vyváženej stravy, pretože obsahuje množstvo živín ako vitamíny, minerálne látky a vláknina. Jednotlivé druhy zeleniny možno konzumovať surové, varené alebo konzervované a často sa podávajú ako príloha k hlavnému jedlu alebo ako hlavná zložka šalátov, polievok a dusených jedál.

Aký je vlastne rozdiel medzi zeleninou a ovocím?

Ovocie aj zelenina majú rastlinný pôvod, ale nájde sa medzi nimi niekoľko rozdielov. Ovocie je zrelý plod kvitnúcich rastlín so semenami, zatiaľ čo zelenina pochádza z iných častí rastlín, ako sú listy, korene a stonky. Okrem toho má ovocie zvyčajne sladkú alebo kyslú chuť, zatiaľ čo zelenina je skôr slaná alebo neutrálna. Čo sa týka obsahu živín, aj v tom sa zelenina líši od ovocia. Ovocie má veľa vitamínu C a antioxidantov, zatiaľ čo zelenina často obsahuje viac vlákniny a minerálnych látok, ako napríklad železo, vápnik a vitamíny A a K.

Zelenina zahŕňa všetky úžitkové rastliny pestované ľuďmi, ktoré sú vhodné na konzumáciu a na výrobu krmív pre zvieratá. Korene, hľuzy, stonky a listy sa zvyčajne získavajú z jednoročných, dvojročných alebo viacročných rastlín, pričom sa varia, dusia, sušia, vyprážajú, grilujú, konzervujú alebo konzumujú priamo surové. Mnohé druhy zeleniny sú vhodné na konzumáciu v surovom stave a môžu sa jesť bez špeciálnej úpravy. Potravinový pojem zelenina zahŕňa aj hrach, šošovicu a obilné zrná, ktoré sú semenami zeleninových rastlín.

Prehľad druhov zeleniny

Na svete sa pestuje a konzumuje nesmierne bohatá paleta rôznych druhov zeleniny. Prinášame prehľad niektorých najznámejších a najobľúbenejších druhov zeleniny:

• Listová zelenina: Do tejto kategórie patria druhy ako špenát, šalát, kel a mangold. Obsahujú veľa vlákniny, vitamínov a minerálnych látok a skvele sa hodia ako základ šalátov alebo prísada do polievok a dusených jedál.
• Koreňová zelenina: Sem patrí mrkva, cvikla, paštrnák a zeler. Skrývajú v sebe veľa antioxidantov a vlákniny a dajú sa konzumovať surové alebo varené. Často sa podávajú ako príloha k mäsovým jedlám alebo ako hlavná zložka dusených a zapekaných jedál.
• Hlúbová zelenina: Do tejto kategórie radíme druhy akobrokolica, karfiol, ružičkový kel a kaleráb. Obsahujú veľa vitamínov a minerálnych látok a dajú sa dusiť, piecť aj grilovať. Skvele sa hodia ako príloha alebo hlavná zložka polievok, nákypov a šalátov.
• Cibuľová a cesnaková zelenina: Sem patria druhy ako cibuľa, cesnak a šalotka. Jedlám dodávajú lahodnú chuť a arómu a okrem toho majú antibakteriálne a antivírusové vlastnosti. Často sa používajú ako prísada do omáčok, polievok a dusených jedál.
• Plodová zelenina: Do tejto kategórie patria druhy ako paradajky, uhorky, paprika a baklažán. Sú bohaté na vitamíny a antioxidanty a často sa konzumujú surové alebo varené. Ide o vynikajúcu prísadu do šalátov, prílohu k mäsovým pokrmom či hlavnú zložku napríklad ratatouille.
• Strukoviny: Sem patria druhy ako fazuľa, hrach a šošovica. Obsahujú veľa bielkovín, vlákniny a minerálnych látok, vďaka čomu ide o skvelý rastlinný zdroj bielkovín. Často sa používajú ako prísada do polievok, dusených a zapekaných jedál.

Zeleninu možno rozčleniť rozmanitými spôsobmi, v závislosti od kritérií a účelu použitia. Vysvetlíme vám dva najdôležitejšie rozlišovacie prvky.

Rozdelenie zeleniny podľa obdobia zberu

V závislosti od druhu možno zbierať úrodu zeleniny v rôznych ročných obdobiach. Každý druh zeleniny sa tiež vysádza v konkrétnom čase, ktorý závisí od druhu a oblasti výsadby. Toto je pár príkladov typického času zberu úrody rôznych druhov zeleniny:

• Jar: špargľa, rebarbora, hrach, špenát, reďkovka či reďkev, jarná cibuľka, brokolica, kaleráb
• Leto: paradajky, paprika, baklažán, cuketa, uhorky, kukurica, fazuľa, listové šaláty, kaleráb, mrkva, cibuľa, cesnak
• Jeseň: tekvica, zemiaky, zeler, paštrnák, čierny koreň, pór, kel, ružičkový kel, fenikel, červená repa, čínska kapusta
• Zima: koreňová zelenina ako mrkva, korene petržlenu, kvaka, kapusta, špenát, pór, zeler, červená repa, cesnak

Rozdiel medzi zeleninou s hrubou a jemnou štruktúrou

Okrem rozdelenia na jarnú, letnú, jesennú a zimnú zeleninu je možné rozlišovať aj medzi zeleninou s hrubou a jemnou štruktúrou. Zatiaľ čo zelenina s hrubou štruktúrou má veľmi pevnú štruktúru bunkovej steny, jemná zelenina má veľmi jemnú štruktúru bunkovej steny. K zelenine s hrubou štruktúrou patrí napr. biela kapusta, hlávkový kel, mrkva, zeler, fazuľa a väčšina druhov zimnej zeleniny. Naproti tomu obľúbenými zástupcami jemnej zeleniny sú napríklad paradajky, špenát, ako aj čierny koreň a špargľa. Z hľadiska chuti má zelenina veľmi rozmanité spektrum rôznych aróm. Zatiaľ čo napr. chren chutí pikantne a korenisto, šaláty majú neutrálnu chuť a paradajky sú pomerne sladké.

Už prví osadníci sa pokúšali o aktívne pestovanie rastlín, ktoré sa dovtedy zbierali len ako divorastúca zelenina. Približne v tomto čase sa vyvinuli prvé metódy pestovania zamerané na aktívne kultivovanie rôznych druhov zeleniny. Pestovanie zeleniny spočiatku slúžilo ako podpora k lovu, ktorého výnosy už nedokázali držať krok s rýchlo rastúcou populáciou v rámci jednotlivých osídlení. V staroveku však bolo vyvinuté prvé mestské pestovanie zeleniny. Okrasné záhrady tu slúžili v prvom rade na získavanie potravín, ale aj ako miesto na oddych. Až v stredoveku sa presadilo v mnohých častiach Európy poľnohospodárske pestovanie zeleniny, ktoré vysoko prevyšovalo vlastnú spotrebu. V prvom rade sa pestovali trvanlivé druhy zeleniny, napr. hrach alebo fazuľa, ako aj rôzne druhy kapusty.

Jednotlivé druhy zeleniny majú rozdielne obdobie zberu, takže po celý rok existuje bohatý výber rôznych druhov zeleniny. Mnohé druhy sa dajú aj dobre skladovať, aby boli k dispozícii aj po období ich zberu.

Zelenina patrí k najzdravším potravinám a ponúka ľudskému organizmu množstvo cenných životne dôležitých a minerálnych látok, ako aj sekundárnych rastlinných zložiek. Tie pomáhajú predchádzať vzniku chorôb a navyše posilňujú imunitný systém. Ďalej podporujú množstvo metabolických aktivít v tele a okrem toho majú zásaditý účinok, čo je obzvlášť prospešné, ak konzumujete veľa mäsa. Preto sa odporúča pravidelná konzumácia rôznych druhov zeleniny. Pozornosť však treba venovať prípadným alergiám alebo potravinovým intoleranciám.

Ďalšie informácie o účinných zložkách zeleniny

V prípade zeleniny ide vyslovene o nízkokalorickú potravinu, ktorá je súčasne veľmi bohatá na živiny. Spravidla je v 100 gramoch zeleniny 20 až 80 kalórií. Z hľadiska makroživín obsahuje zelenina všetky tri kategórie: bielkoviny, sacharidy aj tuky (predovšetkým nenasýtené mastné kyseliny).

Zrelá zelenina ponúka v priemere zhruba jeden až päť gramov bielkovín na 100 gramov, zhruba dva až 15 gramov sacharidov na 100 gramov (z toho aj veľké množstvá vlákniny) a až 20 gramov tukov na 100 gramov produktu. Čerstvá zelenina je tiež vynikajúcim zdrojom rôznych minerálnych látok ako draslík, sodík, vápnik, ako aj železo, fosfor a horčík. Okrem toho čerstvá zelenina obsahuje aj mnohé životne dôležité látky, napríklad vitamíny A, B6, B12 a tiež C, D a E.

Koľko zeleniny by mal človek denne skonzumovať?

Odborné zdroje odporúčajú denne skonzumovať približne 400 gramov zeleniny (to sú asi tri porcie). Ako odmerka jednotlivých porcií vám pritom poslúži dlaň.

Je určité množstvo zeleniny priveľa?

Spomínané odborné odporúčanie sa vzťahuje len na minimálne množstvo. Nič vám preto nebráni konzumovať viac zeleniny, ako sa odporúča. Varená zelenina je však lepšie stráviteľná ako surová. Priveľa surovej zeleniny môže spôsobiť preťaženie tráviaceho systému vlákninou. To môže viesť k nafúknutia brucha, kŕčom a zápche.

Čerstvá alebo mrazená zelenina: ktorá je lepšia?

Hlbokozmrazená zelenina väčšinou obsahuje viac vitamínov a minerálnych látok, pretože ihneď po zbere sa šokovo zmrazí, takže nepríde takmer o žiadnu časť živín. Čím viac času od zberu uplynie, tým menej vitamínov čerstvá zelenina obsahuje.

Prečítajte si, na čo dbať pri nákupe a skladovaní zeleniny.

Ako rozpoznať čerstvú zeleninu?

Čerstvú zeleninu spoznáte jednoducho. Mala by mať sýtu a žiarivú farbu a nemali by na nej byť žiadne hnedé ani tmavé miesta. Okrem toho by mala mať aromatickú vôňu a ani po jemnom zatlačení by sa šupka nemala poškodiť.

Ako správne skladovať zeleninu?

Spôsob skladovania sa líši podľa konkrétneho druhu zeleniny. V zásade platí, že je dobré vybrať ju z plastového obalu, umyť a čo najskôr spotrebovať. Kým ju však použite pri varení, môžete ju skladovať v chladničke, v priečinku na zeleninu. Odstráňte predtým zelenú vňať, ktorá zelenine odčerpáva vodu. Vhodné obdobie skladovania závisí od konkrétneho druhu, pričom môže ísť o dva dni až týždeň.

Tip: Druhy zeleniny ako paprika, baklažán a cuketa je najlepšie skladovať mimo chladničky, pretože chlad neznášajú dobre a ich prirodzená hrubá šupka ich spoľahlivo chráni pred choroboplodnými zárodkami. Paradajky okrem toho skladujte oddelene od iných druhov, pretože postupne dozrievajú a uvoľňujú pri tom plyn etylén, ktorý urýchľuje proces zrenia niektorých iných druhov zeleniny.

Akú dlhú trvanlivosť má zelenina?

Väčšina druhov zeleniny nie je v čerstvom stave dlho trvanlivá. Preto je ideálne čo najrýchlejšie ju spracovať. Výnimkou je napríklad cesnak, mrkva, kapusta a cibuľa. Tieto druhy možno skladovať aj niekoľko týždňov. V chladničke vydržia rozličné druhy zeleniny v priemere dva až päť dní.

Dá sa zelenina zamraziť?

Mnoho druhov zeleniny možno bez problémov zamraziť, keď ich najprv oblanšírujete. Usmrtia sa tak prípadné choroboplodné zárodky a deaktivujú sa enzýmy buniek. V mrazničke potom zelenina vydrží šesť až dvanásť mesiacov. Prezradíme vám krok za krokom, ako najlepšie mraziť zeleninu.

1. Najprv zeleninu umyte, očistite a prípadne olúpte a odstráňte jadro.
2. Nakrájajte ju na malé kúsky.
3. Potom môžete zeleninu tri až päť minút povariť vo vode. Následne ju prudko schlaďte v ľadovej vode a nechajte dobre odkvapkať.
4. V ďalšom kroku surovú alebo predvarenú zeleninu vložte do nádoby na mrazenie, mraziaceho vrecka alebo uzatvárateľného pohára, vzduchotesne ju uzavrite a dajte mraziť.

Ale pozor: vodnaté druhy ako uhorky, paradajky, cibuľa a listové šaláty neznášajú mráz a po rozmrazení majú kašovitú konzistenciu.