Huby: druhy, sezónnosť, skladovanie a recepty
Huby vytvorili svoj vlastný rod: na základe genetických vlastností nepatria ani k rastlinnému, ani k živočíšnemu svetu. Vyskytujú sa v najrôznejších formách, od jednobunkových, ako je kvasnicová kultúra, až po viacbunkové organizmy, ako sú jedlé huby, jedovaté huby alebo plesne.
Huby majú tieto špecifické vlastnosti
Huby sa živia ako rastliny organickými živinami zo svojho okolia. Množia sa a šíria pohlavne aj nepohlavne. Existujú pestované a nepestované druhy jedlých húb. Najznámejšími zástupcami jedlých húb sú tieto druhy: Hríb smrekový, šampiňóny, kuriatka, kozáky, huby shiitake, hliva ustricová, smrčok jedlý, jelenkovec škridlicovitý, bedľa jedlá. Na nasledujúcich stránkach si môžete prečítať viac o nasledujúcich zástupcoch:
Čo sa skrýva v jedlých hubách
Jedlé huby sú nielen výslovne nízkokalorické, ale majú aj skutočne výhodný výživový profil, ktorý dobre dopĺňa individuálny jedálny lístok. 100 gramov jedlých húb obsahuje v priemere okolo dvoch až štyroch gramov rastlinných proteínov. 100 gramov jedlých húb má okrem toho v priemere 20 až 50 kalórií.
Životne dôležité a minerálne látky jedlých húb
Takisto je potrebné zmieniť mimoriadny profil životne dôležitých a minerálnych látok jedlých húb. Obvykle obsahujú veľké množstvo draslíka, ktorý je zodpovedný za vedenie signálov v ľudských bunkách. Ďalej jedlé huby obsahujú veľké množstvo horčíka, ktorý chráni svaly pred kŕčmi. Okrem toho je potrebné uviesť ešte vitamín B6 a C a tiež malé množstvo vitamínu D. Kým vitamín B6 je predovšetkým potrebný pre látkovú výmenu, vitamín C posilňuje imunitný systém a vitamín D pôsobí priaznivo na pokožku a tvorbu hormónov.
Odkiaľ pochádzajú huby?
Jedlé huby sprevádzajú ľudí ako potravina už od najstarších dôb. Predpokladá sa, že sa huby zbierali a pripravovali už v dobe kamennej. Huby navyše možno sušením ľahko konzervovať a preto boli ideálnou potravinou na zimné zásoby. V stredoveku sa huby, ktoré mohol v lese zberať každý, netešili veľkej kulinárskej vážnosti, ale považovali sa za jedlo chudobných ľudí. To sa zásadne zmenilo za panovania kráľa Ľudovíta XIV., ktorý vyhlásil jedlé huby za delikatesu. Preto v roku 1650 začalo prvé umelé pestovanie šampiňónov, ku ktorým sa čoskoro pripojilo aj pestovanie hríbov smrekových a kuriatok. V ázijskej oblasti boli obľúbené predovšetkým huby shiitake. Profesionálne pestovanie húb v Ázii začalo až v 20. storočí.
Kedy majú huby svoju sezónu?
Dnes sa jedlé huby pestujú takmer všade na svete. S približne 1,4 milióna tonami jedlých húb ročne je Čína s veľkým náskokom najväčším producentom, za ňou nasleduje USA s 0,4 milióna tonami jedlých húb ročne. Vďaka tomu sú jedlé huby v predaji po celý rok. Možno ich kúpiť buď čerstvé, alebo mrazené či nakladané.
Na čo sa môžu huby použiť a ako sa majú skladovať?
Jedlé huby chutia obvykle mierne orieškovo, jemne až sladkasto a v závislosti od druhu aj mierne zemito. Pred použitím je ich nutné tepelne spracovať, okrem niektorých výnimiek, ako napríklad šampiňóny, pri ktorých bol hemolyzín šľachtením odstránený, takže ich možno konzumovať aj surové. Po tepelnej úprave možno jedlé huby používať rôzne: Obľúbené sú napríklad ako príloha k slaným jedlám a mäsitým pokrmom. Jedlé huby sú však aj obľúbenou prísadou do polievok alebo eintopfov, do zeleninových alebo vajíčkových pokrmov. Rovnako obľúbené sú nakladané huby.
Ako huby skladovať
Huby je najlepšie skladovať v priedušnom obale, najlepšie v chlade. V tomto stave ich možno uchovávať 24 hodín až niekoľko dní. Huby by sa však mali podľa možnosti spracovať čerstvé alebo zamraziť.
Čo sa skrýva v hubách
Jedlé huby sú nielen kulinárskou pochúťkou, ale je to aj výslovne zdravá potravina. Huby poskytujú mnoho proteínov, ktoré sú potrebné na tvorbu svalov, a tiež vlákninu a iba málo tuku. Jedlá z húb však tiež poskytujú veľké množstvo životne dôležitých a minerálnych látok, podporujú látkovú výmenu a posilňujú imunitu. Jedlé huby by sa však mali konzumovať s mierou, pretože sú tiež pomerne ťažko stráviteľné a preto predstavujú istú záťaž pre tráviacu sústavu.