Kuriatka: zlato lesa

Kuriatko (Cantharellus cibarius) je charakteristické svojím hnedým klobúkom, ktorý môže mať pri istej veľkosti zvlnený okraj. Navyše je táto huba stabilná a suchá. Rastie s obľubou predovšetkým na piesčitých pôdach, avšak až od konca mája a čiastočne dokonca až do októbra. Kuriatka nájdete v borovicových lesoch a pod jedľami.

Kuriatka nie sú pestovanou ale divorastúcou hubou, ktorá rastie v európskych listnatých a ihličnatých lesoch. Ak chcete nájsť túto hubu, musíte ju hľadať pri koreňoch stromov. Avšak pozor: v Nemecku sa vyskytuje v stále menšej miere a smie sa zberať iba v malých množstvách a na vlastnú spotrebu.

Kuriatka obsahujú chitín, ktorý ľudia neznášajú. Huby by sa preto nemali konzumovať surové, pretože môže dôjsť k tráviacim ťažkostiam. Pred spracovaním je nutné kuriatka očistiť. Keďže huby rýchlo nasiaknu vodou, je dobré ich oplachovať pod vodou iba krátko, ak je to nutné. Inak stačí huby očistiť kuchynskou utierkou. Kuriatka sa hodia napríklad do omáčok, k mäsu, ryži a cestovinám.

Ako uchovať kuriatka čerstvé

Správne skladovať čerstvé huby nie je ľahké, pretože teplota nesmie byť ani príliš vysoká, ani príliš nízka. Keďže sa huby inak rýchlo znehodnotia, je lepšie kuriatka hneď po zakúpení spracovať. Ak na to nemáte čas, môžete si pomôcť inak. Alternatívne je možné skladovanie v chladničke, avšak nádoba musí byť priedušná. Takto zabalené možno huby skladovať v chladničke dva až tri dni.

Kuriatka obsahujú veľa bielkovín, sú však nízkokalorické. Tieto huby navyše obsahujú železo, draslík, vitamín A, D a C a tiež rôzne vitamíny zo skupiny B. Pre zdravie to znamená toto: Reguluje sa trávenie a zlepšuje sa spánok. Avšak divé huby môžu obsahovať olovo alebo kadmium. To je dôvod, prečo by sa mala konzumácia divých húb obmedziť na 200 gramov týždenne.