Šampiňóny: minimum sacharidov, vitamín D

Telo šampiňónu sa delí na klobúk a hlúbik. Hladká, vláknitá alebo šupinatá koža klobúka je suchá, jej farba biela, žltkavá alebo hnedá. Husté lupene sú pri mladých šampiňónoch svetlosivé až ružové, neskôr sa zmenia na čokoládovohnedé až purpurovočierne. Názov „champignon“ znamená po francúzsky „huba“ a poukazuje tak aj na kultúrny význam tejto huby. Šampiňón je úzko spojený aj s históriou pestovania húb. Rozlišujeme biele a hnedé šampiňóny. Pri hľadaní a zbere húb vo voľnej prírode buďte obzvlášť opatrní a vyvarujte sa jej zámene s jedovatou jarnou muchotrávkou zelenou.

Šampiňóny sú rozšírenou hubou, ktorú možno nájsť na mnohých miestach Európy. Cielené pestovanie húb ako potraviny skutočne začína šampiňónmi. Prvýkrát boli vypestované v roku 1750 vo Francúzsku. A ako to často býva, náhoda tu hrala nemalú úlohu. Jedného dňa parížski záhradníci objavili biele šampiňóny na hnoji záhonov. Záhradníci veľmi rýchlo zistili, že sa dá táto huba cielene pestovať. Hoci netrvalo dlho, kým sa zistilo, že svetlocitlivá huba najradšej rastie v tmavých pivniciach a klenbách, významnejšie pestovanie šampiňónov, ako ho poznáme dnes, sa vyvinulo až začiatkom 20. storočia. 

Šampiňóny sú relatívne nízkokalorická prísada: na 100 gramov pripadá asi 22 kalórií. Je to spôsobené aj tým, že tento druh huby obsahuje 91 percent vody a asi štyri percentá bielkovín. Pritom obsahuje dôležité vitamíny (napríklad vitamín K a D) a tiež minerálne látky ako železo, zinok a draslík.