Reďkovky: pestrí poslovia leta

Zázvor je svetlohnedá hľúza s pergamenovým, drevnatým povrchom. Jej charakteristická chuť je ovocne ostrá.

Mrkva je koreňová časť rastliny, ktorá patrí k zelerovitým. Charakteristická je jej červená až oranžová farba.

Zemiaky sú hľuzy zemiakovej rastliny a slúžia ako zásobník živín a vody. Na jednej rastline sa celkovo urodí desať až 25 hľúz.

Pre buľvový zeler je charakteristická jeho hľuza veľká asi ako päsť, s hrubou, hnedou šupkou. Vnútro hľuzy je biele, pevné a vláknité.

Vedeli ste, že vodnica sa konzumovala už v antike? Už v starom Ríme sa mnohé jedlá aj chlieb zjemňovali semienkami vodnice.

Koreň chrenu sa považuje za klasickú zimnú zeleninu a svoju sezónu má od októbra do apríla. Používa sa na dochutenie výdatných jedál.

Bieložltý reďkovkovitý a až 40 centimetrov dlhý koreň paštrnáka chutí trochu pikantnejšie a ostrejšie ako menšia karotka.

Koreň petržlenu obľubuje mierne podnebie a jeho sezóna je od októbra do januára. Je to obľúbená zelenina na prípravu polievok alebo dusených pokrmov.

Reďkev siata je súhrnný pojem pre celkovo desať poddruhov. Tie sa odlišujú predovšetkým svojou veľkosťou, vzhľadom, chuťou a oblasťou pestovania.

Červená repa sa môže konzumovať v surovom stave, varená, dusená alebo pečená. Chutí zemito, kyslasto až trpko a ideálne ladí so šalátmi.

Čierny koreň, nazývaný aj zimná špargľa, sa dlhý čas používal ako liečivá rastlina a až neskôr sa začal pripravovať ako zelenina. Chutí pikantne až orieškovo.

Sladký zemiak, rastlina z čeľade pupencovitých, známy aj pod názvom „batat“, je v mnohých krajinách sveta základnou potravinou.

Topinambur pôvodne pochádza zo Severnej a Strednej Ameriky. Často sa používa na vegetariánske jedlá a má vysokú výživnú hodnotu.