Topinambur: severoamerický variant zemiakov

Zázvor je svetlohnedá hľúza s pergamenovým, drevnatým povrchom. Jej charakteristická chuť je ovocne ostrá.

Mrkva je koreňová časť rastliny, ktorá patrí k zelerovitým. Charakteristická je jej červená až oranžová farba.

Zemiaky sú hľuzy zemiakovej rastliny a slúžia ako zásobník živín a vody. Na jednej rastline sa celkovo urodí desať až 25 hľúz.

Pre buľvový zeler je charakteristická jeho hľuza veľká asi ako päsť, s hrubou, hnedou šupkou. Vnútro hľuzy je biele, pevné a vláknité.

Vedeli ste, že vodnica sa konzumovala už v antike? Už v starom Ríme sa mnohé jedlá aj chlieb zjemňovali semienkami vodnice.

Koreň chrenu sa považuje za klasickú zimnú zeleninu a svoju sezónu má od októbra do apríla. Používa sa na dochutenie výdatných jedál.

Bieložltý reďkovkovitý a až 40 centimetrov dlhý koreň paštrnáka chutí trochu pikantnejšie a ostrejšie ako menšia karotka.

Koreň petržlenu obľubuje mierne podnebie a jeho sezóna je od októbra do januára. Je to obľúbená zelenina na prípravu polievok alebo dusených pokrmov.

Strúhané alebo nakrájané na plátky – reďkovky sa väčšinou konzumujú surové v šaláte alebo samostatne. Dobre chutia aj mierne dusené alebo ako súčasť curry.

Reďkev siata je súhrnný pojem pre celkovo desať poddruhov. Tie sa odlišujú predovšetkým svojou veľkosťou, vzhľadom, chuťou a oblasťou pestovania.

Červená repa sa môže konzumovať v surovom stave, varená, dusená alebo pečená. Chutí zemito, kyslasto až trpko a ideálne ladí so šalátmi.

Čierny koreň, nazývaný aj zimná špargľa, sa dlhý čas používal ako liečivá rastlina a až neskôr sa začal pripravovať ako zelenina. Chutí pikantne až orieškovo.

Sladký zemiak, rastlina z čeľade pupencovitých, známy aj pod názvom „batat“, je v mnohých krajinách sveta základnou potravinou.