Buľvový zeler: aromatické korenie

Buľvový zeler predstavuje koreň zeleru pravého a je to konzumná rastlina, ktorú ľudia pestujú už mnoho storočí. Zásobný orgán, ktorý rastie pod zemou, patrí k rodu repovitých, pričom samotný zeler pravý patrí do čeľade zelerovitých. 

V kuchyni sa bežne využíva najmä buľvový a stonkový zeler. Oba druhy sa pritom nelíšia iba vzhľadom, ale aj pôvodom a spôsobom použitia. Teraz sa však bližšie pozrieme práve na zeler buľvový.

Botanická klasifikácia buľvového zeleru: korene zeleru pravého

Buľvový zeler (Apium graveolens var. rapaceum) sa nazýva aj zeler voňavý alebo zeler obyčajný a patrí medzi koreňovú zeleninu. Okrem toho je buľvový zeler jediný variant zeleninového zeleru, ktorý v zemi tvorí hrubé buľvy. A hoci sa v prípade buľvového zeleru konzumuje najmä samotná buľva, zbierať možno aj vňať, ktorá sa používa napríklad ako korenie do polievok.

Odkiaľ pochádza buľvový zeler?

Buľvový zeler pôvodne pochádza z južnej stredomorskej oblasti, predovšetkým z Egypta. Tam sa dlhú dobu považoval za obľúbený pohrebný dar. V priebehu storočí sa buľvový zeler postupne rozšíril do celého sveta. Dnes sa pestuje takmer všade. Hlavné pestovateľské oblasti sa nachádzajú predovšetkým v strednej a východnej Európe, ako napríklad v Nemecku, Poľsku a Maďarsku.

Kde sa pestuje buľvový zeler?

Hoci rastlina zeleru pôvodne pochádza zo stredomorskej oblasti, rozmanité varianty zeleru sa dnes pestujú najmä v Nemecku, Francúzsku a štátoch Beneluxu.

Kedy má buľvový zeler svoju sezónu?

Doba zberu buľvového zeleru pripadá na október až marec, kvôli čomu je to klasická zimná zelenina. Keďže sa táto zelenina pestuje takmer všade na svete, je čerstvý buľvový zeler v predaji takmer po celý rok. Po zbere sa dostáva buď priamo do obchodov, nakladá sa alebo sa spracováva na prášok alebo omáčky.

Pestovanie buľvového zeleru v záhrade

Buľvový zeler vyžaduje miesto, ktoré je čo najviac slnečné až mierne polotienisté. Pôda by mala byť bohatá na humus a živiny a mala by byť rovnomerne vlhká.

Spravidla sa zeler predpestuje a presádza sa až neskôr, pričom predpestovanie sa väčšinou vykonáva v skleníku. S predpestovaním možno začať už od marca, pretože to trvá šesť až osem týždňov. Semienka pritom pokryte len tenkou vrstvou zeminy alebo piesku. Zavlažovať ich stačí málo. Len čo máte istotu, že neprídu mrazíky a z výhonkov vyrástli mladé rastlinky s kvalitnými korienkami, môžete ich zasadiť do záhona. Rastliny by mali byť vysadené v záhone v odstupoch 40 centimetrov. Okrem toho dbajte na to, aby boli mladé rastliny zasadené plytko v zemi. Pri zasadení príliš hlboko do zeme by sa mohli korene rastliny zdeformovať.

V prípade oboch variantov zeleru ide o poddruh zeleru pravého. Ako už samotné meno napovedá, u buľvového zeleru sa konzumuje najmä svetlá korenistá dužina buľvy. Stonkový zeler netvorí žiadne buľvy, ale zato má hrubé listové stonky s krehkými lístkami. Tieto listové stonky majú jemnejšiu chuť a aj v surovom stave sa vynikajúco hodia ako snack. Stonkový zeler sa niekedy označuje aj ako stopkový zeler.

Kalórie: 27 kcal

Sacharidy: 2,25 g

Bielkoviny: 1,55 g

Tuky: 0,33 g

Vitamín A: 0 µg

Vitamín B1: 0,04 mg

Vitamín B2: 0,07 mg

Vitamín B6: 0,2 mg

Vitamín C: 8,25 mg

Vitamín E: 0,5 mg

Vápnik: 50 mg

Železo: 0,44 mg

Draslík: 414 mg

Horčík: 14 mg

Sodík: 77 mg

Buľvový zeler obsahuje množstvo životne dôležitých a minerálnych látok. Patria k nim aj rozmanité vitamíny a vláknina. Buľvový zeler v sebe skrýva aj éterické oleje, ktoré môžu mať povzbudzujúci účinok na cievy a zásobovanie krvou. To zabezpečuje priechodnosť ciev a dokonca môže dôjsť aj k zníženiu krvného tlaku. Tieto éterické oleje dokážu tiež upokojiť podráždený žalúdok, neutralizujú nadmerné množstvo žalúdočných kyselín a popritom dochádza aj k stimulácii trávenia. Buľvový zeler je preto veľmi zdravý a ak netrpíte jeho neznášanlivosťou, mal by byť pravidelnou súčasťou vášho jedálnička.

Antioxidanty v buľvovom zeleri

Buľvový zeler je bohatý na antioxidanty. Tieto látky chránia bunky tela pred škodlivými voľnými radikálmi, ako je cigaretový dym, UV žiarenie či jedy z prostredia. Okrem toho obsahuje buľvový zeler apigenín, čo je svetložltá rastlinná látka zo skupiny flavonoidov. Apigenín pôsobí antioxidačne a protizápalovo a dokáže chrániť napríklad nervové bunky pred poškodením v dôsledku stresu a starnutia.

Buľvový zeler a plynatosť

Ak často trpíte na plynatosť, ťažkostí vás môže zbaviť práve buľvový zeler. Jeho konzumácia stimuluje činnosť čriev, čo môže uvoľniť kŕče a nadmerné množstvo plynov. Optimálny účinok dosiahnete, keď si z buľvového zeleru pripravíte čaj s trochou zázvoru a citrónu.

Buľvový zeler je skutočný multitalent a skvele sa hodí do polievok, šalátov aj iných receptov. V kuchyni by vám preto rozhodne nemal chýbať. Hodí sa tiež vedieť, ako ho čo najlepšie skladovať a čo dodržať pri jeho nákupe. Ideálne je skladovať buľvový zeler v chlade a na tmavom mieste Buľvu pritom skladujte bez koreňov a listov. Táto klasická koreňová zelenina sa zbiera ešte aj v októbri, takže je v ponuke počas celej zimy.

Nákup buľvového zeleru: na čo si dať pozor

Pri nákupe si všímajte, či je buľvový zeler pevný a suchý na dotyk a či nie je pri stlačení príliš mäkký. Skontrolujte tiež, či hľuza nemá tmavohnedé škvrny. Ak narazíte na mäkký zeler, radšej si ho nekupujte. Otestovať ho tiež môžete poklepaním. Ak zvuk znie duto, je buľvový zeler starý a vnútri hubovitý, takže ruky od neho preč!

Ako dlho vydrží buľvový zeler v chladničke?

V chladničke vydrží táto koreňová zelenina v priečinku na zeleninu až dva týždne. Narezané plochy je však dobré zakryť fóliou, aby hľuza nevysychala. Nerozrezaný zeler si zachová čerstvosť dlhšie. Neskladujte buľvový zeler v bezprostrednej blízkosti ovocia, pretože by sa tak mohol rýchlejšie začať kaziť.

Dá sa buľvový zeler zamraziť?

Surový buľvový zeler môžete bez problémov zamraziť, vďaka čomu vám vydrží dokonca až šesť mesiacov. Buľvu stačí olúpať, nakrájať na kocky alebo plátky a vložiť v dóze alebo inej nádobe do priečinka v mrazničke. Uvarený zeler však vydrží v mrazničke iba približne tri mesiace.

Buľvový zeler je klasickou súčasťou koreňovej zeleniny na prípravu polievok a dusených jedál. Okrem toho sa aromatický buľvový zeler s obľubou používa ako korenie pre slané jedlá a šaláty. Možno ho konzumovať surový, varený, pečený alebo dusený.

Ako chutí buľvový zeler?

Buľvový zeler má pomerne korenistú a zemitú chuť. Na rozdiel od stonkového zeleru je jeho chuť o niečo jemnejšia, takmer sladká.

Dá sa buľvový zeler jesť surový?

Hoci buľvový zeler poznáme skôr ako súčasť zeleniny do polievok, pokojne ho môžete konzumovať aj surový. Malé buľvy sú pritom často krehkejšie a menej vláknité. Môžete ich nastrúhať a pripraviť si z nich vynikajúci korenistý šalát.

Musí sa buľvový zeler lúpať?

Predtým ako použijete buľvový zeler na prípravu receptu, určite ho olúpte. Najprv buľvu dôkladne omyte pod tečúcou vodou a potom ostrým nožom odrežte vrchnú časť s listmi. Potom môžete hnedú šupku jednoducho odstrániť škrabkou na zeleninu.

Príprava buľvového zeleru

Po dôkladnom očistení a olúpaní nakrájajte buľvový zeler na kúsky požadovanej veľkosti. V závislosti od receptu môže ísť o plátky, pásiky alebo kocky. V dôsledku reakcie s kyslíkom sa u niektorých druhov zeleru svetlá dužina koreňa rýchlo sfarbí po nakrájaní alebo pri varení nahnedo. Zabrániť tomu môžete nanesením trochy citrónovej šťavy na dužinu zeleru, prípadne do varenia primiešajte trochu octu.

Ako variť buľvový zeler

Ak si chcete túto koreňovú zeleninu uvariť, stačí ju po olúpaní a nakrájaní na kúsky vložiť do studenej vody a priviesť ju k varu. Buľvový zeler varte dostatočne dlho, ale dajte pozor, aby sa nezačal rozpadať. Buľva vcelku sa uvarí približne po 50 minútach. Ak buľvový zeler nakrájate na plátky, bude ho stačiť variť len asi 15 minút.

Dá sa použiť buľvový zeler ako korenie?

Do rozmanitých chuťovo výrazných receptov sa hodí nielen dužina buľvového zeleru, ale ako korenie možno použiť aj vňať. Výrazná chuť vynikne nielen v polievkach, ale aj v omáčkach a marinádach. Vňať pritom stačí umyť, osušiť, potom nakrájať nadrobno a okoreniť ňou jedlo podľa chuti. Mladšie lístky pritom majú trochu jemnejšiu chuť ako staršia vňať, preto je dobré vopred ochutnať, akú intenzívnu chuť bylina má.

Zo zelerovej vňate, soli a čierneho korenia si dokonca môžete vyrobiť domácu bylinkovú soľ.