Hľuzová zelenina: energia a vitalita
Hľuzová zelenina je všeobecný názov pre rôzne druhy zeleniny. Charakteristické je, že jedlé časti hľuzovej zeleniny rastú vždy pod zemou. Prvotný klíček rastliny počas rastu naberá na hrúbke a mení sa na hľuzovitý zásobníkový orgán. Preto sa jedlá podzemná časť nenazýva koreň, ale podzemok.
Hľuzová zelenina má tieto špecifické vlastnosti
Hľuzová zelenina je predovšetkým bohatá na energiu a preto je ideálna ako sýta príloha k slaným pokrmom. Ďalšou výhodou hľuzovej zeleniny je jej zásaditosť. Je preto vhodná na neutralizáciu kyslosti mliečnych a mäsitých produktov. Čerstvá hľuzová zelenina ďalej obsahuje mnoho životne dôležitých a minerálnych látok, ktoré posilňujú imunitný systém. Z dôvodu, že hľuzovej zelenine sa darí pod zemou, obsahuje mnoho antibakteriálnych látok, ktoré pomáhajú pri obrane proti choroboplodným zárodkom.
Viete, ktoré druhy patria k hľuzovej zelenine?
Hľuzová zelenina má obvykle šťavnatú, mierne horko-sladkú arómu. Hľuzovú zeleninu možno z veľkej časti konzumovať surovú, avšak väčšinou sa pred použitím varí, dusí alebo pečie a tiež nakladá a fermentuje. Najznámejšími zástupcami hľuzovej zeleniny sú tieto druhy:
- Zeler buľvový
- Kaleráb
- Reďkovky
- Cvikla
- Kvaka
- Zemiaky
- Chren
- Koreň petržlenu
- Červená repa
- Jedlá repa
Exotickejšie sú paštrnák, zázvor, wasabi, taro, kurkuma, galgant, maca a arakača.
Odkiaľ pochádza hľuzová zelenina?
Ľudia používajú hľuzovú zeleninu ako potravinu už tisícročia. Pôvodne sa však využívali divorastúce rastliny, ktoré sa konzumovali surové alebo boli pripravované nad ohňom. Postupne ako sa človek stále viac usadzoval, začal aj s pestovaním hľuzovej zeleniny, predovšetkým repy. V Južnej Amerike už prvé kultúry pestovali rôzne druhy hľuzovej zeleniny, ktoré sa v priebehu kolonizácie postupne rozšírili aj do ostatných častí sveta. V rímskych časoch bola hľuzová zelenina základnou potravinou a dostala podľa toho názov „paštrnák“, ktorý sa však dnes už používa iba pre skutočný paštrnák.
Dnes sa hľuzová zelenina pestuje takmer všade na svete, predovšetkým v kontinentálnych klimatických oblastiach. Za hlavného pestovateľa exotickej hľuzovej zeleniny sa v súčasnosti považuje Čína. Ale pestovanie hľuzovej zeleniny je tiež veľmi rozšírené aj v Nemecku, Rusku či v Severnej Amerike.
Kedy má hľuzová zelenina svoju sezónu?
Keďže sa hľuzová zelenina pestuje na celom svete, je v predaji po celý rok. Po zbere sa hľuzová zelenina dostáva do obchodov buď priamo čerstvá, alebo sa spracováva na ďalšie potraviny.
Na čo sa môže hľuzová zelenina použiť a ako sa má skladovať?
Hľuzová zelenina sa používa v mnohých formách. Zemiaky napríklad slúžia ako obľúbená príloha k slaným pokrmom alebo ako hlavná prísada pri príprave rôznych zemiakových pokrmov. Ďalej sú niektoré druhy hľuzovej zeleniny tiež obľúbené ako korenie. Zázvor a kurkuma sú napríklad obľúbené korenie, zatiaľ čo z cukrovej repy sa vyrába cukor. Takisto sa hľuzová zelenina s obľubou používa aj pri príprave chutných šalátov, do ktorých sa primiešava ako nakladaná prísada, napríklad červená repa. V zásade možno veľa druhov hľuzovej zeleniny konzumovať v surovom stave, aj keď sa často varia, dusia alebo pečú. Väčšinu hľuzovej zeleniny je nutné skladovať v tme a chlade.
Čo možno pripraviť z hľuzovej zeleniny
Čo sa skrýva v hľuzovej zelenine
Hľuzová zelenina je relatívne bohatá na kalórie, keďže poskytuje v priemere od 50 do 100 kalórií na 100 gramov. Tie sa delia takto: od jedného do troch gramov proteínov a tiež desať až 15 gramov sacharidov a maximálne 0,5 gramu tuku na 100 gramov. Hľuzová zelenina tak poskytuje predovšetkým sacharidy vo forme škrobov. Čerstvá hľuzová zelenina však tiež obsahuje mnohé mikroživiny.
Ako extrémne zásaditá potravina obsahuje hľuzová zelenina väčšinou na 100 gramov 200 až 400 miligramov draslíka. Ďalej čerstvá hľuzová zelenina obsahuje horčík, vápnik a železo. Hľuzová zelenina tiež poskytuje životne dôležité látky: v priemere od 5 až 15 miligramov vitamínu C a tiež malé množstvá vitamínu B6. Hľuzová zelenina má preto veľmi výhodný výživový profil, kvôli čomu sa v mnohých kultúrach stále považuje za základnú potravinu.