Hlúbová a stonková zelenina: už ste vyskúšali?

Hlúbová zelenina opisuje tie druhy zeleniny, pri ktorej sú jedlé jej kvety alebo puky. Patrí sem karfiol, brokolica, romanesco a artičoka. Známymi zástupcami stonkovej zeleniny sú nasledujúce potraviny: špargľa, stonkový zeler, rebarbora a zeleninový fenikel.

Hlúbová zelenina chutí väčšinou veľmi aromaticky a intenzívne. Aj zástupcovia stonkovej zeleniny majú väčšinou veľmi ostrú, mierne kyslastú a intenzívnu chuť. Stonková zelenina je preto mimoriadne obľúbená ako rastlinné korenie alebo ako príloha k slaným pokrmom.

Hlúbová zelenina

Hlúbová zelenina je mimoriadne bohatá na vlákninu; približne 10 gramov na 100 gramov hlúbovej zeleniny. Ďalej od jedného do troch gramov proteínov a tiež sacharidov na 100 gramov, vďaka čomu je v podstate veľmi nízkokalorická, avšak sýta. Keďže hlúbová zelenina rastie nad zemou, je jej obsah vitamínu C obvykle skutočne vysoký; do 50 miligramov na 100 gramov nie je žiadnou zvláštnosťou. Hlúbová zelenina obsahuje tiež veľké množstvo draslíka, vápnika, horčíka a tiež sodíka.

Stonková zelenina

Stonková zelenina poskytuje v priemere podobné rozloženie makroživín. Aj v nej sa nachádza obvykle okolo 10 gramov vlákniny na 100 gramov hmoty a od jedného do troch gramov proteínov, prípadne sacharidov. Je tiež potrebné spomenúť dosť vysoký podiel vitamínu K, prípadne kyseliny listovej, ktorý obsahuje čerstvá stonková zelenina. Stonková zelenina súčasne poskytuje aj značné množstvo vitamínu A, B a E. Stonková zelenina má, rovnako ako hlúbová zelenina, veľké množstvo draslíka, ktorý pôsobí zásadito a znižuje hodnotu pH.

Veľká časť dnes konzumovanej hlúbovej zeleniny pochádza pôvodne z územia Malej Ázie. Tu je potrebné spomenúť predovšetkým karfiol, ktorý bol najprv známy iba v Malej Ázii. Hlúbová zelenina sa postupne rozšírila aj v Európe až v 16. storočí. Zatiaľ čo zdomácnená hlúbová zelenina rastie tiež v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku (napríklad karfiol, brokolica alebo romanesco), existuje tiež exotická hlúbová zelenina (napríklad artičoka alebo kapary), ktorá sa dováža. Naproti tomu pestovanie stonkovej zeleniny zažilo na európskom území svoj boom až v 20. storočí. Najprv sa v Európe profesionálne pestovala iba rebarbora.

V anglo-amerických oblastiach je odjakživa obľúbený stonkový zeler, ktorý sa momentálne vo veľkom rozsahu pestuje tiež v Európe. Aj stonková zelenina sa konzumuje už tisícročia. Jej objavenie ako potraviny však bolo skôr náhodné, pretože stonková zelenina, rovnako ako hlúbová zelenina, sa obvykle nedá konzumovať surová, ale je nutné ju najprv uvariť, podusiť alebo upiecť. Stonková zelenina sa dnes pestuje takmer všade na svete. Hlavnými pestovateľmi stonkovej zeleniny v Európe sú Taliansko, Španielsko a Francúzsko. Aj hlúbová zelenina sa pestuje skôr na južných poliach, v prvom rade v Portugalsku, Španielsku, Turecku, Egypte a Izraeli a tiež v USA a Číne. Vďaka odlišným dobám zrenia je hlúbová a stonková zelenina v predaji takmer po celý rok. 

Vysoký podiel vlákniny v hlúbovej a stonkovej zelenine je predovšetkým zdravý pre trávenie. Rovnako priaznivý je u stonkovej zeleniny jej účinok posilňujúci imunitu, ktorý zabezpečuje veľké množstvo rôznych vitamínov. Pri hlúbovej zelenine prevažuje naproti tomu podiel minerálnych látok, ktoré zabezpečujú zdravú látkovú výmenu. Ďalej hlúbová a stonková zelenina obsahuje ešte veľa sekundárnych rastlinných zložiek, ktoré majú antioxidačné a vazodilatačné účinky.