Artičoka: jedlý kvet
Artičoka sa trochu podobá na bodliak, keď ju vidíme ležať v regáli so zeleninou. Mnohí sa neodvažujú k tejto dekoratívnej kvetine priblížiť, ale oplatí sa skúsiť to. V mnohých stredomorských krajinách sú artičoky veľmi obľúbené a sú pevnou súčasťou tamojšej kuchyne.
Artičoka má tieto špecifické vlastnosti
Jedlá je dužinatá spodná časť jednotlivých listov artičoky. Chuť je mierne trpká, prípadne trochu horkastá. To síce nesedí každému, ale so správnym dipom to stojí za pokus. K najznámejším veľkým odrodám artičok patria Camus de Bretagne, Romanesco a Catanese.
Pri mladých artičokách sú obľúbené predovšetkým odrody Violetto, Violetto di Toscana a Tudela . Vďaka svojmu zloženiu podnecujú artičoky chuť do jedla, podporujú trávenie a znižujú hladinu cholesterolu. Horká látka cynarín, obsiahnutá v artičokách, podporuje metabolizmus a má pozitívny vplyv na žalúdok, pečeň a žlčník. Vďaka prítomným flavonoidom má artičoka navyše aj dietetické účinky.
Odkiaľ pochádza artičoka?
Doteraz sa ešte nepodarilo vysvetliť, odkiaľ artičoka pôvodne pochádza. Veľa botanikov vychádza z toho, že domovinou tejto rastliny musí byť Arábia, Irán alebo Stredomorie. Divá forma artičoky však musela byť oveľa menšia ako dnes pestované exempláre. Keďže sa rastlina v mnohých regiónoch kvôli svojmu vzhľadu považovala za jedovatú, dlho ju pestovali na ozdobu kvôli jej pekným fialovým kvetom. Až po objavení jej skvelej chuti mohla artičoka ovládnuť kuchyne celého sveta. Momentálne sa artičoka pestuje v teplých oblastiach po celom svete. V Európe je pestovanie veľmi rozšírené v krajinách ako Španielsko, Taliansko alebo Francúzsko. Ďalšími známymi oblasťami pestovania mimo Európy sú popri Turecku aj Egypt, Maroko, Alžírsko a Izrael.
Kedy má artičoka svoju sezónu?
Artičoka je momentálne v predaji čerstvá po celý rok. V jeseni je však jej hlavná sezóna. Veľké exempláre najlepšie chutia od júna do novembra, zatiaľ čo mladé artičoky sú pochúťkou už na jar.
Na čo sa môže použiť artičoka a ako sa má skladovať?
Gurmáni považujú za delikatesu predovšetkým ešte nerozvité puky kvetov. Keď sa rozvinú kvety, artičoky sa stanú veľmi vláknitými, preto sú už nejedlé. Zo zrelých artičok sa spravidla používa iba maslovitý a mäkký spodok, prípadne „srdiečko“.
V prípade mladých artičok možno jesť celý kvet vrátane stopky. V prípade artičok, ktoré sa dusia celé, možno navyše jesť aj dužinu listov. Tá má mierne trpkú chuť, srdiečka však majú veľmi jemnú arómu.
Ako spoznať čerstvé artičoky
Pri nakupovaní vždy dávajte pozor na to, aby boli artičoky na dotyk pružné a aby nikde nemali hnedé alebo suché miesta. Aj čierne body na stopke sú zlým znamením, že ide o staršie kusy.
Čo možno pripraviť z artičoky
Čo sa skrýva v artičoke
Artičoky sú však nielen chutné, ale aj zdravé. Obsahujú veľmi veľa vitamínu A, B a E a tiež vápnik, železo a horčík. Čiastočne môže konzumácia jednej artičoky pokryť až 10-násobok dennej potreby mnohých z týchto látok.
Kalórie: 22 kcal
Sacharidy: 2,6 g
Bielkoviny: 2,4 g
Tuky: 0,1 g
Vitamín A: 17 µg
Vitamín B1: 0,14 mg
Vitamín B2: 0,01 mg
Vitamín B6: 0,1 mg
Vitamín C: 8 mg
Vitamín E: 0,2 mg
Vápnik: 53 mg
Železo: 1,5 mg
Draslík: 350 mg
Horčík: 26 mg
Sodík: 47 mg