Špargľa: kráľovská zelenina

Špargľa, vedecky nazývaná Asparagus officinalis, je viacročná trvalka. Jej oddenok prezimuje približne 35 centimetrov hlboko v zemi. Z neho potom na jar vyklíči niekoľko výhonkov, ktoré sa potom nazývajú špargľa. Z biologického hľadiska je teda špargľa stonkový výhonok špargľovej rastliny, ktorý je zapichnutý asi 20 cm hlboko v zemi. Pestovatelia špargle dokonca vykurujú svoje polia, aby umelo predĺžili sezónu špargle.

Ako spoznať čerstvú špargľu

So špargľou je nutné zaobchádzať opatrne, pretože je veľmi citlivá na stlačenie. Čerstvú špargľu však rozpoznáte ľahko. Ak o seba pošúchate dve stonky špargle, zapískajú, keď sú čerstvé. Miesto rezu nesmie byť vysušené. Šupka sa pekne leskne. Hlávka je šťavnatá, zatvorená a nepoškodená. Stonky nesmú byť duté. Pre dobrú kvalitu je dôležitý rovnomerný vzrast. Pri predaji špargle existujú rôzne obchodné triedy, do ktorých sa špargľa zaraďuje.

Špargľa pochádza z Európy, Prednej Ázie a severnej Afriky. 

Pred konzumáciou je nutné špargľu ošúpať. Pri zelených druhoch stačí ošúpať iba spodnú časť. Špargľa sa dusí asi 15 minút v horúcej vode. Zo šupky možno pripraviť špargľovú polievku. Táto zelenina je vhodná príloha k zemiakom, šunke a omáčke. Špargľa je chutná ako krémová polievka, šalát či v slanom koláči quiche. Je to zelenina, ktorá sa hodí k mäsu alebo k rybe a možno ju zapiecť so syrom.

Ako špargľu správne uchovávať

Špargľu je nutné rýchlo spotrebovať, avšak čerstvú špargľu možno až do spracovania skladovať. Neošúpaná zelenina sa kvôli ochrane zabalí do vlhkej utierky a uloží do chladničky. Ak chcete špargľu zamraziť, stonky je nutné najprv ošúpať. Mimo sezónu možno kúpiť špargľu aj v pohároch.

Zelenina sa skladá z 90 percent vody a preto je veľmi nízkokalorická. Obsahuje asparagín, draslík a látky obsahujúce síru. Špargľa má odvodňujúci účinok a nezameniteľnú chuť. Kvôli purínu, ktorý špargľa obsahuje, by ju ľudia s ochoreniami obličiek mali konzumovať iba málo.