Tekvica: jesenná klasika

Vzhľad jednotlivých tekvíc sa môže veľmi líšiť. Farebné spektrum siaha od oranžovej cez žltú až po zelenú alebo dokonca čiernu. To isté platí pre tvary. Kým klasická tekvica je guľatá, iné druhy sú hruškovité, ploché alebo oválne. Najväčšie druhy tekvice dosahujú priemer jeden meter a hmotnosť do 100 kilogramov. Prísne vzaté tekvica vôbec nepatrí k zelenine, ale k bobuľovému ovociu. Prečo? Jej semená sa nachádzajú vnútri dužiny. 

Tekvica je udomácnená na všetkých piatich kontinentoch našej planéty. Jedlá tekvica je obľúbená zelenina, ktorú ľudia používajú už tisícročia na prípravu rôznych jedál a tiež na liečenie. Chuťovo má tekvica obvykle mierne orieškovú príchuť.

V Strednej a Južnej Amerike predstavuje tekvica už viac ako 10 000 rokov obľúbenú základnú potravinu. Podľa legiend sa mala tekvica postupne dostať aj do Európy pri objavení Ameriky. Divé kultúry v Japonsku svedčia však o tom, že napríklad tekvica hokkaido bola udomácnená na tomto severnom japonskom ostrove už predtým.

Tekvica sa s obľubou používa na prípravu polievok alebo čatní. Okrem toho sa vynikajúco hodí ako príloha k slaným pokrmom alebo ako základ pri výrobe marmelády. Miesto skladovania tekvice má byť chladné a suché. Pri správnom skladovaní možno väčšinu tekvíc skladovať až tri mesiace. Iné možno skladovať (podľa druhu a pri správnom uskladnení) až dva roky. Osvedčilo sa zavesenie tekvice do siete. Dužinu tekvice tiež možno vynikajúco zamraziť. Tak sa zakonzervujú aj vitamíny a živiny.

Tekvica obsahuje veľké množstvo beta karoténu a pôsobí preto priaznivo na pokožku a vlasy. Okrem toho obsahuje mnoho životne dôležitých a minerálnych látok – vďaka nim je to veľmi zdravá a súčasne nízkokalorická potravina.