Paprika: na dochutenie aj hodovanie

Rozlišujeme zeleninovú a koreninovú papriku. Pri zeleninovej paprike farba poukazuje na stupeň zrelosti. Zelené sú ešte nezrelé plody, žlté a oranžové plody už sú dlhšie na kríku a červené plody už dosiahli plnú zrelosť. Popri typicky tvarovaných plodoch existujú paradajkové papriky tvarované ako mäsité paradajky, podlhovasté úzke špicaté papriky a tiež sladké, na hnedo sfarbené, takzvané čokoládové papriky.

Zelené plody papriky chutia trpkejšie ako žlté, červené intenzívne a šíria navyše jemnú sladkú arómu. Malá koreninová paprika, ako je čili, sa suší v ostrých alebo jemných variantoch a potom sa často melie na prášok. Látka, ktorá je zodpovedná za štipľavosť, sa nazýva „kapsaicín“. Jeho koncentrácia býva veľmi rozdielna.

Paprika pôvodne prišla zo Strednej a Južnej Ameriky. Prostredníctvom vtákov sa dostala na juh USA. Divý rod papriky sa pestoval už 7000 rokov pred Kristom. Asi o 2000 rokov neskôr aj prvé šľachtené formy. Pri svojej druhej ceste do Ameriky Kolumbus vzal so sebou plody, ktoré sa potom pestovali v Španielsku. Odtiaľ sa paprika vďaka stále intenzívnejšiemu svetovému obchodu čoskoro rozšírila a stala sa známou prakticky všade. Okrem toho doplnila tiež dovtedajšie ostré korenie, ako napríklad čierne korenie, a stala sa pevnou súčasťou kuchyne. 

Iba relatívne málo druhov zeleniny je tak mnohostranných ako plody papriky. Chutí surová, dusená, pečená, grilovaná alebo varená. Ku kulinárskej klasike patrí napríklad paprika plnená mletým mäsom, paprika plnená ovčím syrom alebo ryžou je takisto obľúbená. Zeleninová paprika vydrží v chlade čerstvá až dva týždne. Ako korenie sa paprika používa na dochutenie jedál po prípravnom spracovaní, ako je sušenie, mletie alebo miešanie (podľa jej ostrosti).

Zeleninová paprika má málo sacharidov a kalórií. Červené plody majú najväčší obsah vitamínov. Mimoriadne vysoký obsah vitamínov, predovšetkým vitamínu A a C, posilňuje obranný systém tela a pomáha pri prevencii pred srdcovo-cievnymi chorobami.