Endívia: extrémne nízkokalorický listový šalát

Endívia (Cichorium endivia) dorastá v prírodnej forme od 30 do maximálne 70 centimetrov. Listy sa skladajú z hrubých a zúbkovaných ružíc. Pre endíviu je okrem toho charakteristická zelená farba listov a biela, široká stonka. Je to listový šalát s trpkou až horkastou chuťou, ktorý je typický pre stredomorskú oblasť. Na rozdiel od iných druhov šalátu možno endíviu servírovať aj v zohriatom stave. Endívia je blízka príbuzná so šalátovými rastlinami, ako je napríklad čakanka alebo radicchio. 

Endívia pôvodne pochádza z východných oblastí Stredozemného mora, kde je už dlho známa ako kultúrna rastlina. Ďalšie rozšírenie endívie do zvyšku stredomorskej oblasti siaha do 16. storočia. Dnes sa však endívia pestuje takmer všade v subtropických až miernych zemepisných šírkach. Endívia sa najviac pestuje v južných regiónoch západnej Európy, v južnej Európe a tiež v USA.

Endívia sa s obľubou používa na prípravu najrôznejších šalátov. Používa sa tiež na prípravu teplých zeleninových pokrmov, ako je napríklad dusený šalát z endívie. Endívia sa konzumuje prevažne surová a nakrájaná na plátky ako šalát. Avšak možno ju aj tepelne upraviť podobne ako špenát alebo mangold.

Horkú chuť možno zmierniť krátkym zaliatím listového šalátu vodou a neutralizovať pridaním cukru. Keďže endívia vädne relatívne pomaly, s obľubou sa tiež používa ako príloha k mäsitým či syrovým pokrmom alebo ako predjedlo. Endíviu je nutné bezpodmienečne skladovať v chlade a tme.

Endívia je extrémne nízkokalorická potravina a preto je výslovne vhodná počas diéty. Okrem toho je čerstvá endívia bohatá na minerálne látky, napríklad draslík alebo fosfor. Jej prínos pre zdravie navyše zvyšuje mnoho životne dôležitých látok, ktoré endívia obsahuje. Endívia sa vyznačuje vysokým obsahom vápnika a draslíka a tiež vitamínov C, B1, B2 a B6 a provitamínu A. Horkej látke inulín, ktorá sa nachádza v mliečnej šťave endívie, sa pripisuje močopudný a žlčopudný účinok.