Hlávkový šalát: nízkokalorický a chutný

Hlávkový šalát je jednoročná rastlina, ktorá má dlhý hlavný koreň. Ten vytvára základnú ružicu listov, ktorá potom ústi do rozvetvenej kveteny. Hlávkový šalát má väčšinou svetlozelenú až bielu farbu. Existujú však šľachtené varianty so žltou až fialovou farbou. Listy sú vlnité a tesne k sebe priliehajú, takže z toho vzniká typický tvar hlávkového šalátu.

Zrelý hlávkový šalát dosahuje priemer 25 centimetrov a hmotnosť do jedného kilogramu. Napriek relatívne malej výživovej hodnote konzumácia hlávkového šalátu podporuje chuť do jedla a súčasne pôsobí osviežujúco. Charakteristická je ďalej mierne horká chuť, ktorá však môže byť tiež jemná až mierne sladkastá. Za svoj názov vďačí hlávkový šalát svojmu okrúhlemu, hustému tvaru hlávky.

Hlávkový šalát je jeden z najobľúbenejších druhov šalátu, konzumuje sa už od pradávnych čias. Hlávkový šalát, ktorý z veľkej časti obsahuje vodu, predstavuje šľachtený variant divorastúcej šalátovej rastliny lociky kompasovej. Pôvodne išlo o stepnú rastlinu, ktorej domovom boli veľké oblasti Európy, predovšetkým južnej Európy a Blízkeho Východu. V staroveku si hlávkový šalát cenili predovšetkým Rimania, Egypťania a Gréci. Momentálne sa pestuje takmer všade na svete. Medzi hlavné oblasti pestovania dnes patrí Nemecko, Holandsko a tiež USA.

Hlávkový šalát je obľúbeným základom pri príprave záhradných šalátov. Okrem toho hlávkový šalát predstavuje obľúbenú prílohu k mäsitým pokrmom. V priehradke na zeleninu ho možno skladovať niekoľko dní. Ako čerstvý produkt by sa mal čo najskôr spotrebovať.

Hlávkový šalát je extrémne nízkokalorická potravina, ktorá je však bohatá na minerálne a životne dôležité látky. Jeho konzumácia je preto veľmi zdravá. Hlávkový šalát sa ideálne hodí ako diétna potravina a na podporu imunitného systému. Je nízkoenergetický, pretože obsahuje približne 95 percent vody. Obsahuje minerálne látky a vlákninu a tiež vitamíny ako kyselina listová, vitamín A a vitamín C. Šalát pestovaný pod holým nebom obsahuje vďaka priamemu slnečnému žiareniu viac cenných účinných zložiek ako šalát zo skleníka, aj obsah dusičnanov je v šaláte pestovanom pod holým nebom podstatne nižší ako v skleníkovom šaláte. Kyselina listová je vitamín, ktorý je potrebný na tvorbu krvi, preto je predovšetkým u tehotných žien potrebné dbať na jeho dostatočný prísun. Látky prítomné v hlávkovom šaláte pomáhajú tiež pri zmierňovaní zápalov.