Limská fazuľa: bielkoviny pre vegetariánov

Limská fazuľa (Phaseolus lunatus) sa radí k úžitkovým rastlinám a patrí do čeľade bôbovitých rastlín. Vyskytuje sa predovšetkým v Andách a Strednej Amerike. Kvôli uprednostňovaným klimatickým podmienkam je limská fazuľa čisto dovážaný tovar. Pred konzumáciou je nutné ju uvariť a potom má skutočne jemnú, mierne múčnatú chuť. Fazuľa si zachováva svoj tvar aj po uvarení, takže je vhodná na prípravu mnohých jedál.

Zrelá limská fazuľa je dlhá od jedného do troch centimetrov a má oválny, mierne ľadvinkovitý tvar. Je biela až krémová a miestami tmavá. Limskú fazuľu nemožno konzumovať surovú, ale je nutné ju najprv uvariť, podusiť alebo opiecť. Vďaka veľkému podielu bielkovín a vlákniny je limská fazuľa pomerne sýta. Preto je ako príloha zaujímavou alternatívou k zemiakom alebo ryži. Limská fazuľa je dobrým zdrojom bielkovín pre vegetariánov.

Limská fazuľa pôvodne pochádza s veľkou pravdepodobnosťou z Peru, kde sa začala pestovať už 2000 rokov pred Kristom. Po objavení Ameriky sa stala známou aj na európskom kontinente. Limská fazuľa sa dnes pestuje predovšetkým v Peru a tiež v Mexiku a Argentíne.

Limská fazuľa sa považuje za obľúbenú prísadu pri príprave juhoamerických šalátov a tiež polievok a eintopfov. Ďalej sa hodí ako sýta príloha k slaným pokrmom. Sušenú limskú fazuľu možno dlho skladovať a je v predaji väčšinou v plastovom balení alebo nakladaná v konzervách či pohároch. V chlade, suchu a tme ju možno skladovať až jeden rok. Otvorené konzervy je nutné spotrebovať rýchlo.

Limská fazuľa je rovnako mnohostranná ako zdravá. Je bohatá na minerálne látky a vlákninu, obsahuje vysoký podiel bielkovín a veľa vitamínov. Jej obsah živín zodpovedá približne obsahu živín zelenej fazule. Za zmienku stojí jej vysoký obsah železa. Pritom je ľahšie stráviteľná ako zelená záhradná fazuľa. V aztéckej tradícii sa limská fazuľa dokonca používala ako liečivo, čo možno nesporne pripísať jej priaznivému účinku na kosti, svaly a srdce.