Kôstkové ovocie: chutné a všestranné
Pojem „kôstkové ovocie“ označuje plody skupiny rastlín s robustnou drevnatou kôstkou. Pritom sa plody čisto opticky väčšinou zreteľne odlišujú. Ku kôstkovému ovociu patrí napríklad mango, marhule, slivky, čerešne, nektárinky a podobne. No vedeli ste, že z botanického hľadiska patrí ku kôstkovému ovociu aj kokosový orech, mandle a pistácie? Prečítajte si viac o týchto lahodných plodoch.
Čo je kôstkové ovocie?
Vysvetlenie je jednoduché: Kôstkové ovocie je ovocie, v ktorého dužine sa nachádza jedna kôstka. Takáto kôstka, napríklad u čerešní alebo marhúľ, funguje ako semeno plodu. Všetky rastliny plodiace kôstkové plody patria do rodu Prunus. Podradenou kategóriou kôstkového ovocia sú plody so súplodím kôstkovičiek, medzi ktoré patria napríklad maliny a černice.
Jadrové ovocie a kôstkové ovocie: aký je medzi nimi rozdiel?
Na rozdiel od kôstkového ovocia obsahuje dužina jadrového ovocia nie jedno, ale viacero semien, a to v jadrovníku pozostávajúceho z piatich komôr. Najznámejšími zástupcami sú jablká a hrušky. Kôstkové aj jadrové ovocie patrí do čeľade ružovitých rastlín (Rosaceae).
Ktoré druhy patria medzi kôstkové ovocie?
Mnohé odrody kôstkového ovocia sú mimoriadne bohaté na vitamíny. Čerešňa je známa napr. obsahom vitamínu C, kyseliny listovej a viacerých vitamínov skupiny B. Za špeciálnu formu kôstkového ovocia sa považuje súplodie kôstkovičiek, ku ktorým patrí ostružina a malina. Treba rozlišovať kôstkové ovocie od jadrového ovocia s malými jadrami, medzi ktoré patria jablká, hrušky a ďalšie druhy.
Ďalšie odrody kôstkového ovocia
Ku kôstkovému ovocia patria aj nasledujúce rastliny. Niektoré vás možno prekvapia:
- čínska slivka
- japonská marhuľa
- slivka čerešňoplodná
- kokosový orech
- drieň obyčajný
- mandľa
- pistácie
- višňa
- čerešňa višňová
- trnka obyčajná
- škumpa
- čremcha strapcovitá
Odkiaľ pochádza kôstkové ovocie?
Zatiaľ čo čerešniam a slivkám sa relatívne dobre darí v miernych zemepisných šírkach, existujú aj niektoré varianty kôstkového ovocia, ktorým sa darí skôr v stredomorskom prostredí. Marhule síce možno občas nájsť aj na horúcom juhu Nemecka, v skutočnosti sú rozšírené predovšetkým pri Stredozemnom mori. Tam a aj v Turecku sú považované za typickú rastlinu. V ešte exotickejších oblastiach sa pestujú pistácie, ktoré nachádzajú ideálne podmienky predovšetkým v Iráne, Sýrii, Kalifornii, Grécku a Turecku.
Z niektorých druhov ovocia a plodov existujú rôzne odrody; pri čerešniach sú to napríklad čerešne vtáčie, višne, japonské ozdobné čerešne a aj obyčajná čremcha strapcovitá. Japonská ozdobná čerešňa, známa pod názvom Prunus serrulata, rastie napr. v Japonsku, Číne a Kórei. Višňa sa naopak pestuje z veľkej časti na severnej pologuli a ani čerešne vtáčie nie sú v našich končinách netypické.
Kedy má kôstkové ovocie svoju sezónu?
Patria sem napríklad obľúbené odrody kôstkového ovocia ako čerešne, marhule a slivky. Tieto odrody kôstkového ovocia majú zvyčajne rady teplé podnebie. Napríklad čerešne vtáčie dozrievajú bežne v júli, pri marhuliach je to júl a august, pri slivkách júl, august a september. V súvislosti s tým sú medzi rôznymi odrodami kôstkového ovocia určite podobnosti. Hoci chladná zima týmto odrodám neprospieva, v teplých mesiacoch sa im darí dobre.
Na čo sa môže použiť kôstkové ovocie a ako sa má skladovať?
Mnohé odrody kôstkového ovocia sa konzumujú ihneď po zbere, a to ako čerstvo umyté ovocie. Ku klasickým odrodám patria marhule, čerešne a slivky, ktoré sa jedia v surovom stave. Aj kokosový orech, pistácie a mandle sú vhodné ako snack pre tých, ktorí na ne nemajú alergiu.
Kôstkové ovocie zohráva veľkú úlohu v kuchyniach celého sveta. Klasikou sú koláče; existujú čerešňové koláče, marhuľové torty a slivkové koláče. Čerešne sa s obľubou spracovávajú vo forme čerešňového želé, ktoré možno kombinovať s palacinkami alebo iným pečivom. Aj v muffinoch a podobných minitortičkách je kôstkové ovocie obľúbené. Marmelády sú tiež rozšírenou formou použitia ovocia: či už ako čerešňová, marhuľová alebo slivková marmeláda. A mandle aj pistácie nájdete niekedy v rôznych zmesiach, napr. v kombinácii s orechmi. Okrem toho sa kôstkové ovocie uplatňuje aj v nápojoch, či už ako ovocná šťava alebo smoothie. Okrem toho je obľúbené aj čatní z manga. Kôstkové ovocie je vhodné aj ako ovocná zložka do ranného müsli.
Skladovanie kôstkového ovocia
Na rozdiel od mnohých druhov zeleniny alebo húb by sa väčšina druhov kôstkového ovocia nemala skladovať v chladničke. Síce by za týchto okolností mohli dlhšie vydržať, ale stratili by tak svoju arómu. Preto sa väčšinou odporúča ich skladovanie v rozmedzí od mierne chladnejšej po izbovú teplotu. Izbová teplota je vhodná najmä pre exotické ovocie, ktorému sa darí v teplejších krajinách. Otvorené skladovanie mnohých druhov kôstkového ovocia zároveň vedie väčšinou k napadnutiu vínnymi muškami.
Pri dozrievaní sa jednotlivé druhy ovocia správajú navzájom odlišne. Napríklad mango môže naďalej dozrievať, zatiaľ čo v prípade čerešní to tak nie je.
Je kôstkové ovocie zdravé?
Je pravda, že dužina kôstkového ovocia je plná živín a vitamínov? A je dobré počúvať varovanie starých mám, že keď zjeme veľa čerešní, rozbolí nás brucho? Prinášame odpovede.
Kôstkové ovocie: vitamíny a minerálne látky
Mnohé odrody kôstkového ovocia sú mimoriadne bohaté na vitamíny. Napríklad čerešňa je známa vysokým obsahom vitamínu C, kyseliny listovej a viacerých vitamínov skupiny B. Okrem toho obsahuje zložky ako draslík, vápnik, horčík a železo. Aj marhule obsahujú vitamín C, kyselinu listovú, vápnik a železo. Kôstkové ovocie môže podporovať imunitný systém a metabolizmus kostí a posilňovať srdcovo-cievny systém. Vďaka týmto prospešným vlastnostiam je kôstkové ovocie zdravý snack. Opatrnosť sa odporúča pri konzumácii kokosového orecha, ktorý má síce veľa živín a pôsobí antibakteriálne, no má asi 350 kalórií na 100 gramov.
Spôsobuje kôstkové ovocie nadúvanie?
Ak ste už niekedy zjedli priveľa čerešní naraz, možno tento fenomén dobre poznáte: síce ste si pochutili, ale potom vás pobolievalo brucho. Príčinou pritom môže, ale nemusí byť intolerancia na fruktózu. Pri intolerancii sa nestrávený ovocný cukor dostáva do hrubého čreva, kde sa premieňa na oxid uhličitý. Výsledkom je nadúvanie a kŕče. Po konzumácii veľkého množstva kôstkového ovocia však môže bolieť brucho aj ľudí, ktorí netrpia touto intoleranciou. Každý človek má totiž určitú hranicu tolerancie ovocného cukru. Keď dôjde k jej prekročeniu, dostavia sa spomínané symptómy. Nemá to nič do činenia so zrelosťou ovocia a podložený nie je ani mýtus, že keď sa po konzumácii čerešní napijete vody, bude vás bolieť brucho.
Môže kôstkové ovocie vyvolávať alergie?
Ak reagujete alergicky na skoro kvitnúce rastliny ako jelša, lieska a breza, môžu sa u vás vyskytnúť prejavy alergie vrátane svrbenia v ústach aj po konzumácii kôstkového ovocia. Tento fenomén sa označuje ako skrížená alergia a v prípade pochybností absolvujte lekárske vyšetrenie.
