Sója: mnohostranná strukovina

Vzrast sójovej rastliny sa podobá fazuli. Z botanického hľadiska je to bôbovitá rastlina z čeľade strukovín. Rastlina vytvára malé a nenápadné biele až bledofialové kvety. Z nich sa vyvinú jemne ochlpené a niekoľko centimetrov dlhé sójové struky. V týchto strukoch sa nachádza až päť semien. Samotné sójové bôby sú dva až desať centimetrov dlhé. Majú oblý, ľadvinkovitý tvar a sú biele až hnedasté. V nespracovanom stave voňajú ako špalda alebo pšenica. Mlieko zo sóje naproti tomu chutí intenzívne skladkokyslo. 

Pôvod sóje ako úžitkovej rastliny nájdeme pred 3000 rokmi v Japonsku alebo pred 1500 rokmi v Kórei. Tam ju ľudia po prvý raz začali pestovať a v priebehu tisícročí sa rozšírila do celého sveta. V súčasnosti sa sója pestuje na viac ako šiestich percentách poľnohospodárskej pôdy na celom svete. Rastlina obľubuje vlhkú teplú klímu a preto sa jej vynikajúco darí v subtropickej a tropickej oblasti.

Sója slúži ako základ na výrobu najrôznejších potravín, ako napríklad tofu, sójového mlieka a iných výrobkov. Na priamu konzumáciu však sója nie je veľmi vhodná. Čerstvá sa podobá na hrach a možno ju servírovať podusenú alebo uvarenú a je známa pod názvom edamame. Usušené sójové bôby sú tmavé a uložené v suchu vydržia mesiace.

Sója je bohatá na tuky a vlákninu, okrem toho poskytuje veľké množstvo cenných minerálnych látok, takže ju celkovo možno považovať za veľmi zdravú potravinu. Zrelé bôby ďalej obsahujú veľa proteínov a preto sú výrobky zo sóje vhodné tiež na tvorbu svalov.