Biely chlieb: chutná klasika

Bageta je tiež známa ako francúzsky alebo parížsky chlieb a spravidla obsahuje pšeničnú múku s veľkým podielom chrumkavej kôrky.

Knäckebrot pochádza zo Švédska, kde ho nazývali „knäkkebröd“. Smie obsahovať maximálne desať percent vlhkosti, preto ho možno veľmi dlho skladovať.

Lúhované rožky patria k pečivu. Ich typický vzhľad a chuť vzniká ponorením do roztoku s lúhom sodným.

Na viaczrnný chlieb sa používa zmes z viacerých druhov múky, väčšinou z celozrnných druhov múky, ale aj z pšenice, špaldy a raže.

Tradičný recept čierneho ražného chleba pozostáva výhradne zo šrotu a celých ražných zŕn. Celé zrná sa nechávajú nabobtnať v teplej vode.

Tradične vyrábaný ražný chlieb obsahuje ražnú múku, vodu, soľ a kypridlo. Tuk a cukor dodávajú cestu chuť.

Ražný zmiešaný chlieb sa vyrába z ražnej múky, baktérií mliečneho kvasenia a vody. Pridáva sa aj droždie, aby cesto nakyslo.

Ako všetky celozrnné výrobky aj slnečnicový chlieb je z celozrnnej múky, ktorá obsahuje celé zrná. Chutí mimoriadne dobre aj samostatne.

Na celozrnný chlieb sa prednostne používa raž alebo pšenica, často však aj špalda, pšenica dvojzrnná a ovos. Okrem toho je potrebná voda, kvasnice a soľ.

Pšeničné žemle majú bielu, mierne žltkastú až hnedastú farbu a majú okrúhly až valcovitý tvar. Ich vonkajšia kôrka je väčšinou chrumkavá.

Pšenično-ražný chlieb je veľmi chutný, ľahko stráviteľný chlieb s aromatickou chuťou. Čím je podiel pšenice vyšší, tým je chuť jemnejšia.

Jednou z najdôležitejších ingrediencií pri raňajkách je pšeničný toastový chlieb. Označenie „toast“ pochádza z angličtiny a znamená „opekaný chlieb“.