Trebuľka: dodáva pokrmom svieži tón

Trebuľka je rastlina, ktorá dorastá do výšky 70 až 80 centimetrov a botanicky je blízka príbuzná s petržlenom a mrkvou. Chuť trebuľky je rozmanitá a pripomína petržlen, aníz či estragón. Rastlina trebuľky sa podobá na papradie, tvar listu je perovitý a na okraji mierne zúbkovaný. Vo voľnej prírode sa trebuľka vyskytuje predovšetkým v oblastiach s miernou klímou južnej a strednej Európy, možno ju však za istých podmienok pestovať aj v záhradách, črepníkoch alebo v skleníkoch.

Trebuľka pochádza z východnej Európy a západnej Ázie. Rastlina je v súčasnosti rozšírená v Európe a Severnej Amerike. Vyskytuje sa tiež v horských regiónoch do výšky 2000 metrov.

Vďaka svojej mierne sladkastej chuti dodáva trebuľka pokrmom svieži tón. Mimoriadne vhodná je do bylinkových omáčok a polievok, ako „Frankfurtská zelená omáčka“. Trebuľka sa okrem toho používa ako jedna z veľmi málo byliniek, popri bazalke, predovšetkým v luxusnej gastronómii, ako komponent dezertov a často v sorbetoch („polomrazený“ zmrzlinový dezert). 

Napriek jej veľmi intenzívnej a silnej aróme nie je trebuľka chuťovo dominantná bylina, ale zvýrazňuje takmer všetky chute a jedlá, a predovšetkým sa hodí k rybám a hydine. Kvôli atraktívnemu vzhľadu a veľmi intenzívnej vôni sa okrem toho jej listy často používajú na ozdobovanie.

Na čo je nutné pri používaní a skladovaní dbať

Kvôli jemnej štruktúre sa trebuľka nesmie príliš dlho zahrievať a mala by sa pridávať krátko pred koncom, pretože sa inak odparia jej éterické oleje. Trebuľka sa musí vždy používať čerstvo nazbieraná, pretože listy majú sklon už krátko po odrezaní strácať svoju farbu a sfarbujú sa na svetlozeleno až žlto. Čerstvú trebuľku je nutné rýchlo spotrebovať. Chladená vydrží asi jeden týždeň.

Ako liečivej rastline sa trebuľke v minulosti pripisovali účinky na prečisťovanie krvi, a tiež vitalizujúce a močopudné účinky. V dnešnom prírodnom liečiteľstve však trebuľka nemá takmer žiadny význam. V kombinácii s iným korením posilňuje jeho pôsobenie.