Kyslá smotana: univerzálna v kuchyni

Aby vznikla kyslá smotana, počas výroby sa primiešavajú baktérie mliečneho kvasenia. Tie smotanu zahustia a dodajú jej krémovú konzistenciu. To tiež vysvetľuje, prečo majú šľahačková smotana a kyslá smotana odlišnú konzistenciu, hoci je 10-percentný obsah tuku rovnaký. Kyslá smotana sa veľmi dobre hodí na dochucovanie slaných pokrmov a omáčok. 

Sladká smotana

Vytvorenie smotany na šľahanie bolo pred vynálezom odstredivky náročné. Na sedliackych dvoroch sa muselo mlieko stĺkať dovtedy, kým sa od kvapalnej časti mlieka neoddelili tukové guľôčky a nevyplávali na povrch. Až vtedy bolo možné takto vzniknutú smotanu odobrať. Pri priemyselnej výrobe túto prácu dnes zabezpečujú veľké odstredivky.

Kyslá smotana vzniká tak, že sa do smotany vložia baktérie mliečneho kvasenia. Chutí kyslasto a jej konzistencia je pevná.

Predovšetkým vo východnej Európe sa s obľubou servírujú polievky, mäsité alebo zeleninové, s trochou čerstvej kyslej smotany. S tou troškou tuku telo dokáže lepšie vstrebať vitamíny. Boršč alebo soljanka, výdatná gulášová polievka alebo bliny s ňou chutia oveľa lepšie. Niet preto divu, že je kyslá smotana stále populárnejšia. V chlade možno kyslú smotanu držať podľa dátumu minimálnej trvanlivosti. Po otvorení je ju nutné spotrebovať do niekoľkých dní.

Smotana, či už šľahačková alebo kyslá, nie je práve výrobkom na udržanie štíhlej línie. Avšak napríklad vitamíny A, D, E a K sú v tuku rozpustné a telo ich dokáže vstrebať, iba keď sa súčasne dodá trocha tuku. Kyslá smotana je bohatá na vitamín A, vitamín B, vitamín C, vitamín E, draslík, vápnik, fosfor, zinok a železo.